Kiska požičal peniaze firmám, nepovedal akým

Prezident Andrej Kiska ako osoba požičiava peniaze. Nie je však jasné, za aký úrok, ani o koho ide a akú sumu poskytol. Kiskov hovorca Roman Krpelan len povedal, že príjmy má prezident aj zo zmlúv o pôžičke firmám, nie súkromným osobám.

, 02.07.2015 11:00
Kiska, referendum, vyhlasenie terminu Foto: ,
V majetkovom priznaní prezidenta Andreja Kisku za rok 2014 sa píše, že poskytol „pôžičky tretím stranám".
debata (305)

V majetkovom priznaní prezidenta za rok 2014, ktoré zverejnil parlament na svojej internetovej stránke, sa píše, že poskytol „pôžičky tretím stranám“. Bližšie vysvetlenie však súčasná podoba zákona, ktorá ukladá verejným funkcionárom povinnosť predkladať majetkové priznania, neumožňuje. Ľudia sa tak nemôžu dozvedieť, ktoré firmy teraz hlave štátu dlhujú peniaze. Poskytovanie pôžičiek sa pritom javí ako nezvyčajný krok, ktorý by mohol prezidenta ako verejného funkcionára dostať do konfliktu záujmov pri výkone jeho funkcie.

Zákon mu neprikazuje zverejniť, komu požičal, ale ako transparentný prezident by to mal povedať.
Ján Baránek, analytik

Politický analytik Ján Baránek povedal, že prezident by sa v budúcnosti mohol dostať do konfliktu záujmov. „Mali by sme to preto vedieť. Ten konflikt záujmov môže byť vyvolaný nielen tým, že vám niekto požičia, ale aj tým, že vy niekomu požičiate. Zákon mu neprikazuje zverejniť, komu požičal, ale ako transparentný prezident by to mal povedať,“ uviedol analytik.

Denník Pravda oslovil daňového poradcu s otázkou: Čo si bežní ľudia majú predstaviť pod formuláciou „pôžičky tretím stranám“. „Všeobecne môžu byť pôžičky tretím stranám poskytnuté za sprostredkovanie úveru. Aj my poskytujeme služby súvisiace s vybavením pôžičky na podporu podnikania,“ povedal Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov.

Podľa ďalšieho daňového poradcu, ktorý nechcel byť menovaný, je veľmi ťažké si predstaviť, že by slovenský prezident vybavoval niekomu úver v banke, zápis do katastra nehnuteľností či vytvorenie záložného práva. Pod formuláciou „pôžičky tretím stranám" tak môžu byť úvery poskytnuté druhým ľuďom, prípadne firmám, samozrejme, za úrok.

Podnikanie hlavy štátu nie je etické, vraví politológ

Politológ Eduard Chmelár povedal, že jemu sa nevidí etické podnikanie hlavy štátu, aj keď firmy, v ktorých má podiely, priamo neriadi. Andrej Kiska totiž aj po zvolení za prezidenta ostal jedným z akcionárov českej nebankovej spoločnosti TGI Money. Prostredníctvom nebankovej spoločnosti si ľudia môžu požičať peniaze za vysoké úroky. TGI Money ponúka na svojej webovej stránke hypotéku štandard za úrok vo výške 10,98 percenta. Pôžička ručená nehnuteľnosťou je v bankovej terminológií označovaná ako americká hypotéka. Napríklad v konkurenčnej Českej sporiteľni ju ľudia získajú za ročný úrok 7,5 percenta. Ešte menej, len 5,75 percenta za rok, pýta v Česku pri poskytnutí americkej hypotéky Expobank.

Na Slovensku prezident vlastní spoločnosť Finančná Hitparáda. Ide o portál, ktorý je zameraný na porovnávanie výhodnosti bankových produktov a ten ukončil rok 2014 tak, že medziročne zvýšil svoj zisk o 157 percent na 20,5 tisíca eur. V roku 2013 totiž Finančná Hitparáda zarobila necelých 8-tisíc eur.

Nie všetky firmy priniesli slovenskému prezidentovi minulý rok zisk. Stratu viac ako 1,2 milióna eur vykázala v roku 2014 spoločnosť KTAG. Pod týmto názvom Andrej Kiska spolu so svojím bratom Jaroslavom Kiskom prevádzkujú budovu Business Center Poprad. V meste pod Tatrami si podnikatelia priamo od prezidenta a jeho brata môžu prenajať napríklad kancelárske priestory.

Spoločnosť KTAG vykázala aj v roku 2013 stratu niečo nad 657-tisíc eur. Na Slovensku je Kiska ešte spoločníkom vo firme Real KP. Okrem neho majú podiel vo firme aj Gabriel Schnürmacher a Levočské strojárne. Kiska v minulosti sedel v dozornej rade Levočských strojární. Na webovej stránke politikaopen Kiska uviedol, že ide o neaktívnu firmu.

Prezident ako vedľajší príjem v majetkovom priznaní za minulý rok uviedol sumu 105 909 eur. Podľa priznania ide o príjmy vyplývajúce zo zmlúv. Nie je však zrejmé, z akých zmlúv.

Zverejňovanie majetkov politikov je na Slovensku dlhodobý problém

Faktom je, že zverejňovanie majetkov politikov je dlhodobý problém na Slovensku, pretože zákon o konflikte záujmov je deravý. Parlamentné strany pred voľbami v roku 2012 pritom sľúbili vniesť do majetkových priznaní viac svetla.

O zhodu na sprísnení ústavného zákona o konflikte záujmov sa vládny Smer už tomto volebnom období s opozíciou pokúšal dohodnúť, rokovania však stroskotali. V máji opozícia nepresadila v parlamente vlastný návrh. Rokovania sa začali nanovo. Podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru dnes hovorí, že v jeseni sa objaví nový návrh zákona a mohol by byť úspešný. K tomu však bude potrebná zhoda s opozíciou, pretože na jeho schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.

Analytik Baránek má však pochybnosti, či sa podarí zákon prijať. Nepredpokladá ani, že sa stane predvolebnou témou. „Do volieb budú akútne medzinárodné témy, ktoré sa svojimi dôsledkami stávajú aj domácimi. Ak bude atmosféra vypätá, tak nikto si takýto zákon ako tému podľa všetkého ani nezoberie,“ domnieva sa Baránek.

© Autorské práva vyhradené

305 debata chyba
Viac na túto tému: #majetkové priznanie #Andrej Kiska
Flowers