Odhlasovalo to 78 poslancov za Smer, Elemér Jakab (Most-Híd) a nezaradený Martin Chren. Proti boli dvaja a zdržalo sa 36 poslancov. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) bude viesť register s údajmi fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nie len formálnymi vlastníkmi firiem.
Opozícia vládny návrh kritizovala ako nedokonalý a žiadala, aby sa register vzťahoval aj na firmy v iných oblastiach používania verejných financií. Poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) ani nezaradený poslanec Miroslav Beblavý s týmito pozmeňujúcim návrhmi neuspeli. Novela verejného obstarávania by mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra.
Verejní obstarávatelia a obstarávatelia nebudú môcť uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí v registri nebudú mať zapísaných konečných užívateľov výhod. Skutočných vlastníkov budú musieť mať zapísaných aj ich subdodávatelia – ak majú podiel na plnení zmluvy najmenej 30% z jej hodnoty pri nadlimitných zákazkách s predpokladanou hodnotou najmenej 10 mil. eur, alebo pri podiele aspoň 50% pri iných zákazkách.
Tieto povinnosti sa budú vzťahovať na zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Zmluvy na základe verejného obstarávania budú uzatvárať iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb.
Firmy a fyzické osoby uvedú svojich konečných užívateľov výhod v čestnom vyhlásení. Tieto údaje budú verejne prístupné na webe ÚVO. Obstarávatelia môžu vypovedať zmluvu s uchádzačom, ktorý v čase jej uzavretia nebude mať v registri zapísaných konečných užívateľov výhod. Z registra budú vyčiarknuté subjekty, ktoré majú adresu alebo sídlo v štáte, ktorý nespolupracuje s orgánmi SR pri overovaní identifikácie ich reálneho vlastníka.
ÚVO mal na základe uznesenia vlády pripraviť návrh zákona, ktorý by zaviedol register konečných užívateľov výhod subjektov nie len vo verejnom obstarávaní, ale napríklad aj pri nakladaní so štátnymi aktívami, dotáciách, štátnej pomoci, používaní majetku štátu a samospráv. Vládu k tomu zas zaviazal parlament.
Úrad zdôvodnil obmedzený rozsah novely tým, že vytvorenie registra konečných užívateľov výhod v členských štátoch Európskej únie voči všetkým firmám predpokladal návrh štvrtej európskej smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Európsky parlament nedávno túto smernicu schválil a členské štáty zaväzuje vytvoriť register konečných užívateľov výhod s vlastníkmi domácich firiem.
Novela verejného obstarávania zároveň umožňuje využitie elektronického trhoviska aj na obstarávanie väčších, nadlimitných zákaziek. Spodný limit pre povinné obstarávanie menších, podlimitných zákaziek na e-trhovisku pre samosprávy a ich organizácie sa zvýši zo súčasných 1 tis. eur na 5 tis. eur. Má to uľahčiť obstarávanie najmä menším mestám a obciam. Pre štátnu správu zostáva limit na terajšej úrovni. Tento návrh presadil poslanec Ľubomír Petrák (Smer).
Neprešiel návrh poslanca Pavla Zajaca (KDH) na zvýšenie tohto limitu na 10 tis. eur. Poslanci Igor Hraško a Miroslav Kadúc (obaja OĽaNO) chceli, aby zvýšený limit 5 tis. eur platil aj pre niektoré štátne organizácie, ale tiež neuspeli. Nezaradený poslanec Viliam Novotný nezískal podporu pre to, aby obstarávanie nadlimitných zákaziek na e-trhovisku bolo povinné. Neprešiel ani návrh Kadúca na zavedenie zodpovednosti za škodu na verejných prostriedkoch vo verejnom obstarávaní.
Parlament súhlasil s návrhom poslancov Antona Martvoňa a Otta Brixiho (obaja Smer) na úpravu dynamického nákupného systému vzhľadom na nové pravidlá v elektronickej komunikácii. Pre tento spôsob elektronického obstarávania majú platiť pravidlá užšej súťaže. Z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní na základe odporúčania gestorského výboru pre hospodárske záležitosti sa vyníma právne zastupovanie a poradenstvo poskytované výhradne advokátom.