Tento mesiac sa ku nej pridá ambrózia, ktorá vie rovnako potrápiť alergikov. Obe patria medzi invázne druhy rastlín a mali byť už skosené.
Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici vysvetľuje, že inváznymi sú preto, lebo dlho kvitnú, sú vitálne, odolné proti suchám či záplavám, sú schopné rásť na rôznych odlišných typoch stanovíšť. „Majú dobré rozmnožovacie schopnosti, napríklad tvoria veľa semien, z ktorých veľké percento vyklíči, rýchlo sa rozmnožujú aj vegetatívne a majú málo prirodzených nepriateľov – parazitov, chorôb,“ uviedla Lafférsová. Ich sezóna kvitnutia trvá až do neskorej jesene. Peľ ambrózie a paliny sa šíri vetrom aj na veľké vzdialenosti, kosiť ich treba ešte pred kvitnutím.
„Júl je mesiac, keď by mali byť všetky tieto rastliny zlikvidované, pretože sa do ovzdušia začínajú dostávať ich pele a spôsobujú tak zdravotné problémy alergikom,“ dodala mikrobiologička.
Alergia na peľ sa najviac prejavuje na dýchacích cestách. Na Slovensku ňou trpí asi niekoľko stotisíc ľudí. Postihnutých môže trápiť dýchavičnosť, kašeľ, slzenie, upchatý nos, žihľavka, žihľavka aj hnačka alebo zápcha, ako aj anafylaktická reakcia. Až 70 percent pacientov s alergickou nádchou trpí nosovými a očnými ťažkosťami súčasne. Pri zanedbaní liečby sa alergická nádcha môže rozvinúť do astmy.
Invázne druhy rastlín, akými sú palina, ambrózia, pohánkovec, boľševník či zlatobyľ, nie sú naše pôvodné, boli k nám dovezené prevažne z Ameriky a Ázie. Dnes už nemôžu zdobiť záhrady, parky či pozemky. Začali sa totiž nekontrolovane rozmnožovať a vytláčajú pôvodné a chránene druhy. Ich pele sú najagresívnejšie zo všetkých. Najlepšie sa im darí na neobhospodarovaných pôdach, na smetiskách, staveniskách a rumoviskách. Súvisle porasty tvoria popri cestách, železniciach a vodných tokoch, nevyhýbajú sa ani národným parkom.
Ich povinné odstraňovanie štát zaviedol aj do zákona. „Od septembra 2014 je účinná novela zákona o ochrane prírody, ktorá po novom upravuje spôsob odstraňovania inváznych druhov rastlín, za ich likvidovanie je zodpovedný vlastník pozemku,“ pripomenul hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Ak vlastník, správca alebo užívateľ pozemok nepokosí, môže ho na to upozorniť okresný úrad, ktorý mu určí lehotu. Ak ju nedodrží, úrad má možnosť vyrubiť sankcie. Obec môže odstrániť rastliny na náklady vlastníka pozemku, ale len po dohode s príslušným okresným úradom. Toto hovorí zákon, prax je však iná. Vlastníci svoje pozemky nečistia a prinútiť ich k tomu, to je beh na dlhé trate.
Okresný úrad vyzýva majiteľov pozemkov na odstránenie inváznych rastlín zväčša na podnet ochranárov alebo občanov, prípadne iných inštitúcií. „Chýbajú nám softvérové programy, technické vybavenie, aby v teréne pracovníci mohli identifikovať pozemok, na ktorom sa nachádzajú invázne rastliny. Nemáme GPS prístroje, nemáme programy na spracovanie údajov, nemáme program s vrstvami parciel, takže nevieme identifikovať v teréne pozemky,“ povedala Andrea Gajdošová z Okresného úradu v Rožňave. Tento rok už rožňavský úrad upozorňoval majiteľov na kosenie, niektorí pozemok vyčistili, sú však aj takí, ktorí sa úradníkom vyhrážajú.
Za nesplnenie povinnosti možno fyzickej osobe uložiť pokarhanie alebo pokutu do 3¤319,39 eura, podnikateľovi alebo firme pokutu do 9¤958,17 eura. Denník Pravda si zo 72 okresných úradov vybral 12 s otázkou, koľko pokút alebo pokarhaní uložili. Odpovedali iba štyri, v Rožňave, Prievidzi, Košiciach a Lučenci, tie doteraz sankcie neudelili.
Obce aj ochrancovia národných parkov tvrdia, že odstraňovanie inváznych rastlín je boj s veternými mlynmi. Na ich odstránenie nemajú peniaze ani ľudí.
„Pravidelne likvidujeme tieto rastliny, ale stretávame sa s tým, že niektoré inštitúcie, ktoré vlastnia pozemky, to nerobia,“ hovorí zo skúseností hovorca mesta Prievidza Michal Ďureje. Najrozšírenejším je pohánkovec alebo krídlatka japonská, ktorú mesto pravidelne postrekuje. Voči nezodpovedným majiteľom však nemajú nijaký dosah. Často sa tiež stáva, že vlastník je neznámy, alebo ich je na jednej parcele viac. Vyčistenie potom platí štát. Ďureje si myslí, že by pomohla silnejšia kompetencia okresného úradu.
Starosta mestskej časti Košice-Ťahanovce Ján Nigut pripomenul, že problémy s inváznymi rastlinami sa začali, keď ľudia po roku 1989 prestali hospodáriť na svojich pozemkoch. „Pestovanie sa stalo nevýnosné a ľudia aj starnú, takže sme sa dostali do takého stavu, že pozemky sú neudržiavané a z toho titulu vznikajú potom problémy s rozmnožovaním týchto rastlín,“ povedal Nigut s tým, že likvidáciu alergénov riešia stále. „Už sme mali viacero stretnutí s občanmi, naposledy pred mesiacom, ale nepomáha to,“ podotkol. Neobrobená plocha sa v ich regióne podľa neho pohybuje od 70 do 100 hektárov. Reštrikcie podľa neho situáciu nevyriešia, odstránenie týchto rastlín by mal zadotovať štát.
Invázne rastliny sa dostali aj do chránených území. „Ničíme obrovské plochy inváznych rastlín mechanicky aj chemicky, ale ide o rozsiahle územia a jednoducho nie je v našich silách alebo možnostiach, aby sme ich odstránili úplne,“ povedal riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš. Čistenie lokalít robia pravidelne pracovníci oddelenia strážnej služby. „Je to boj s veternými mlynmi. Ale ak by sa to zanedbalo, tak to by bolo ešte horšie,“ mieni šéf parku. Podľa neho by takéto práce mohli robiť nezamestnaní v rámci aktivačných prác.
Europoslanec József Nagy (Most-Híd), bývalý minister životného prostredia, uviedol, že invázne druhy rastlín spôsobujú v EÚ každoročne škody v hodnote 12 miliárd eur. Riešenie je podľa neho v rukách samospráv, ktoré by v nasledujúcich týždňoch mali venovať veľkú pozornosť prevencii a verejným oznamom.