Nad pôžičkami prezidenta je tma

Verejnosť stále nevie, ktoré firmy sú dlžníkmi hlavy štátu Andreja Kisku. Prezident totiž na otázky Pravdy, ktorým spoločnostiam, za aký úrok a akú sumu peňazí požičal, neodpovedá.

, 07.07.2015 12:30
Kiska, Andrej Kiska, prezident, vystúpenie,... Foto: ,
Prezident Andrej Kiska.
debata (145)

V majetkovom priznaní za rok 2014 Kiska uviedol – „pôžičky tretím stranám“. Jeho hovorca minulý týždeň najskôr povedal, že prezident má príjmy aj zo zmlúv o pôžičke firmám, nie súkromným osobám.

Na doplňujúce otázky však už hovorca neodpovedal. Nie je teda jasné, o aké firmy ide, akému predmetu činnosti sa venujú, v akom vzťahu sú s prezidentom. Nie je známe ani to, či ide o spoločnosti, v ktorých pôsobia jeho rodinní príslušníci alebo iné osoby.

V roku 2014 Andrej Kiska vedel, že je kandidátom na post najvyššieho ústavného činiteľa. Aj z toho dôvodu by mal podobné aktivity robiť maximálne transparentne.
Juraj Marušiak, politológ

Ústavný zákon o konflikte záujmov nehovorí o povinnosti, aby politici či iní verejní funkcionári uvádzali, komu a koľko požičali. Faktom však je, že verejnosť by mala vedieť, komu prezident poskytol financie alebo inak povedané, kto mu je niečo dlžný a zaviazaný.

Požičiavanie peňazí priamo od hlavy štátu môže totiž vyvolávať otázku o možnom konflikte záujmov pri výkone verejnej funkcie. Politológ Juraj Marušiak hovorí, že ide o problém, ktorý by mohol v budúcnosti vynoriť. „Je faktom, že v roku 2014 Andrej Kiska vedel, že je kandidátom na post najvyššieho ústavného činiteľa. Aj z toho dôvodu by mal podobné aktivity robiť maximálne transparentne.

Na druhej strane viem pochopiť, že nechce zverejniť mená tých, ktorým požičal, pretože zo zákona nemá takúto povinnosť. Samozrejme, je dosť pravdepodobné, že dotyční ľudia s tým súhlasiť nebudú. Hlava štátu by sa mala podobného konania v budúcnosti vyvarovať,“ mienil politológ Marušiak.

Šéf parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojz Přidal z KDH povedal, že prezident nič neporušil. „Nemá povinnosť špecifikovať, komu požičal,“ poznamenal Přidal s tým, že prezident podľa zákona uviedol vlastníctvo majetkového práva, ktorého menovitá hodnota predstavuje 35-násobok minimálnej mzdy.

V praxi to znamená sumu prevyšujúcu 12 320 eur, či ide v prípade prezidenta o tisíce, státisíce alebo milióny, sa nevie.

Přidal upozornil, že sa „ukazuje nedokonalosť“ ústavného zákona o konflikte záujmov. Pripomenul, že opozícia sa usilovala viackrát neúspešne presadiť novelu spomínaného zákona. „Navrhujeme, aby súčasťou majetkového priznania bol povinný formulár a v ňom sa píše, že verejný funkcionár musí uviesť aj špecifikáciu pohľadávky alebo záväzku a aj jeho výšku,“ doplnil Přidal. Podľa neho by sa tak vyriešili viaceré nejasnosti.

Denník Pravda okrem prezidenta oslovil všetkých členov vlády, či vlani alebo aj v ďalších rokoch, keď boli vo verejnej funkcii, nepožičali svoje vlastné peniaze firmám alebo súkromných osobám. Z tlačového odboru rezortu financií prišla odpoveď, že minister Peter Kažimír „finančné prostriedky nepožičiava“.

Rovnaké boli aj odpovede od premiéra Roberta Fica, vicepremiéra Ľubomíra Vážneho a tiež z rezortov zahraničných vecí, zdravotníctva, obrany a hospodárstva. Tlačové oddelenia ostatných ministrov neodpovedali. Pôžičku neposkytol ani druhý najvyšší ústavný činiteľ, šéf parlamentu Peter Pellegrini.

Okolo majetkových priznaní politikov sa vedie debata už dlhé roky. Parlament ich na svojej internetovej stránke každoročne koncom júna zverejňuje. Sú však veľmi všeobecné. Občan sa len dozvie, že politik vlastní dom, chatu, auto, umelecké diela, šperky, že má peniaze na účte alebo spláca hypotekárny uver. Je to však bez ďalších podrobností.

Celé roky politici pred verejnosťou vyhlasujú, že zákon sprísniť chcú, keď však príde na lámanie chleba, vždy si nájdu výhovorky, ako sa to nedá. Jednou z nich je, že vraj nechcú dávať návod zlodejom alebo mafiánom.

Ešte za vlády Ivety Radičovej sa začalo hovoriť o tom, že sa zákon vylepší a formuláre, v ktorých sa majetok popisuje, budú detailnejšie. Doteraz sa tak nestalo.

Hlavným cieľom zmeny je, aby z priznaní bol zrejmý nárast bohatstva a vďaka čomu politikom narástlo. V tomto volebnom období snahy o sprísnenie zákona pokračovali, ale bez úspechu. Najnovšie by sa mala novela zákona o konflikte záujmov objaviť na rokovaní pléna parlamentu v septembri. Na jej prijatie, keďže ide o ústavný zákon, je potrebná zhoda aspoň 90 poslancov vládnej strany Smer a opozície.

© Autorské práva vyhradené

145 debata chyba
Viac na túto tému: #pôžičky #prezident #majetkové priznania #Andrej Kiska
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy