„Vidíme, čo sa deje v Maďarsku a máme obavy,“ hovorí predseda petičného výboru Zoltán Jakus. Podpisy začali zbierať v pondelok večer pred obecným úradom. Chcú v tom pokračovať do piatka. „Petičné hárky potom pošleme kompetentným úradom,“ dodal Jakus.
Informácia o tom, že v súčasnosti prázdny objekt v Gabčíkove by mohli opäť zaplniť utečenci, prenikla na verejnosť neoficiálnou cestou. Budova patrí Slovenskej technickej univerzite, migračný úrad ju má v prenájme.
„Dozvedeli sme sa to od ľudí, ktorí pracujú v Účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity Gabčíkovo. Chystajú tu miesto pre 250 utečencov,“ pripomenul Jakus. Na to zareagoval aj obecný úrad, ktorý rozoslal obyvateľom listy, v ktorých informoval, čo sa deje.
„Od roku 1992 máme podpísanú zmluvu s migračným úradom ministerstva vnútra, ktorá je stále platná. Na jej základe sme povinní poskytnúť takýmto ľuďom ubytovanie,“ vysvetlil riaditeľ zariadenia pre migrantov Zoltán Jaroš. Dodáva, že to vyplýva zo záväzkov, ktoré ma Slovensko voči Európskej únii.
Migračný úrad zatiaľ nepotvrdil, či utečenci do Gabčíkova prídu. Pripustil však, že o tom uvažuje. „Prvý krok bol, že sme sa boli v Gabčíkove pozrieť, či sa to dá v prípade potreby využiť,“ objasnil riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel. Druhým krokom má byť informovanie samosprávy. So starostom sa plánuje stretnúť.
Podľa Priecela majú ľudia zbytočné obavy a situácia s Maďarskom sa nedá vôbec porovnávať. „Je to v prvom rade o pomoci ľuďom v núdzovej situácii.“
Priecel poukázal na to, že aj samosprávy z toho majú určitý profit. Žiadatelia o azyl tu míňajú svoje vreckové. Migračný úrad má na Slovensku niekoľko vlastných zariadení pre žiadateľov o azyl. Prenájom využíva len v Gabčíkove.
Zoltán Jaroš prišiel v pondelok na obecný úrad, aby situáciu spresnil, ale starosta Iván Fenes ho neprijal. Ten to popiera. „O tom, čo sa deje, nás mali informovať ako prvých. Vysvetliť to potrebujú najmä ľudia. Povedal som mu, aby v pondelok večer prišiel pred obecný úrad, kde sa majú zbierať podpisy pod petíciu,“ povedal Fenes. Riaditeľ tvrdí, že žiadne pozvanie, písomné ani ústne, nedostal.
Prví žiadatelia o azyl prišli do Gabčíkova v čase vojny na Balkánskom polostrove. „Keď sa vojna skončila, vrátili sa do svojej vlasti. Neskôr k nám prichádzali „utečenci“ z ďalších krajín. Mali sme tu asi 14 či 15 národností, dokonca aj jedného Čecha,“ spomenul Jaroš.
Ubytovanie však poskytujú aj v rámci mimoriadnych udalostí, napríklad povodní. Od roku 2009 tam podľa neho žiadateľov o azyl nemali. Ich počet klesol a migračný úrad si vystačil s vlastnými budovami.
Za tie roky sa v Gabčíkove vystriedali tisícky cudzincov, závažné problémy tu s nimi nemali. „Vyskytli sa medzi nimi nejaké šarvátky a polícia riešila jedno vlámanie do autobusu,“ prezradil riaditeľ zariadenia. K útoku na niekoho z miestnych nedošlo. Netreba mať strach ani z chorôb, ako tvrdí Jaroš, žiadatelia o azyl sú najskôr dôkladne vyšetrení.
Starosta Fenes potvrdzuje, že s cudzincami v minulosti problémy neboli. „Keď však máme v päťtisícovej obci 900 „utečencov“, je to dosť. Ľudia sa tu necítili dobre. Nie sú nadšení, že by sa to malo opakovať.“ Na celej veci ho mrzí, že obec ešte v pondelok o ničom oficiálne nevedela. Napísal listy a e-maily viacerým úradom.
Pre žiadateľov o azyl majú v Gabčíkove k dispozícii budovu pre 250 ľudí. „Za peniaze, ktoré sme získali z Európskeho fondu pre utečencov, sme ju zrekonštruovali a obnovili vnútorné zariadenie, aby to presne zodpovedalo stanoveným štandardom,“ uzavrel Jaroš.