Hovorca mesta Pavol Čorba však rozhodnutie radnice obhajuje tým, že zákon o zhromažďovacom práve im to nedovoľuje. „V prvom rade považujeme za potrebné zdôrazniť, že verejné zhromaždenia sa nepovoľujú, iba ohlasujú. Možnosť zakázať zhromaždenia je extrémnym prípadom. Mesto Žilina odsudzuje udalosti, ktoré sa stali v Bratislave a odsudzuje všetky prejavy neznášanlivosti, na druhej strane musí rešpektovať platnú legislatívu,“ vysvetľuje Čorba. Súčasný zákon totiž mestám prikazuje preveriť len účel zhromaždenia.
Podobne argumentovala aj bratislavská mestská časť Staré Mesto, ktorá takúto akciu povolila 21. júna na Námestí SNP. V rovnakom čase sa pritom neďaleko od tohto miesta konali ďalšie tri dôležité podujatia. Na demonštráciu, ktorú zvolali extrémisti, prišlo vtedy 4-tisíc ľudí, medzi nimi boli predstavitelia slovenských pravicovo orientovaných skupín, futbaloví chuligáni zo Slovenska, z Česka a Poľska. Organizovali ju cez sociálnu sieť a očakávaná účasť bola až 14-tisíc osôb. Proti nim sa postavil tábor 200 ľudí, ktorí chceli ich akcii zabrániť. Protest extrémistov napokon vyústil do výtržností a politickej propagandy. Po jeho skončení polícia zadržala 146 ľudí, obvinila však len dvoch Slovákov z prečinu útoku na verejného činiteľa. Vedenie polície už vtedy tvrdilo, že mestská časť mohla zasiahnuť a zhromaždenie presunúť na iný termín alebo iné miesto.
Muži zákona sú v pozore aj tentoraz. Síce na sociálnej sieti ohlásilo svoju účasť len niečo vyše 1 200 ľudí, pripravení sú členovia žilinskej mestskej polície i štátni policajti. Na pomoc si zoberú aj technické prostriedky. Aké, z taktických dôvodov neprezradili. „Na sobotnú akciu v Žiline sa polícia, pochopiteľne, pripravuje po bezpečnostnej stránke, intenzívne komunikujeme aj s predstaviteľmi mesta, predovšetkým ich upozorňujeme na ich právomoci s ohľadom na možné dopady akcie,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva vnútra. Zhromaždenie radikálov sa začne na žilinskom Námestí Andreja Hlinku o 12.00 h.
Rovnako ako v Bratislave aj v Žiline vyjdú do ulíc v sobotu aj protestujúci proti fašizmu. Tí majú povolené zhromaždenie na Mariánskom námestí od 15.00 h. Je to však len necelých 200 metrov od miesta, kde sa stretnú extrémisti. Organizátori akcie proti xenofóbii očakávajú účasť približne 300 ľudí. „Chceme ich vysmiať a tiež ukázať, že náckov v Žiline nechceme a nebudeme tolerovať. Že nás je dosť, normálnych a slušných ľudí,“ uviedol Marek Adamov z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie. Súčasťou antiprotestu, ktorý podporuje aj vedenie mesta Žilina, bude verejná zbierka na podporu vybraných utečeneckých organizácií.
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka mohlo však mesto urobiť viac. A to najmä po skúsenostiach s násilnosťami, ktoré sa po proteste extrémistov diali v hlavnom meste. „Mesto mohlo zhromaždenie nepovoliť. To je ten správny termín, ktorý sa používa v zákone. Možno sa bude vyhovárať, že oznámený účel nebol taký, aby sa mohli domnievať, že zhromaždenie má iný cieľ. V tomto prípade by to nemuselo platiť, lebo je tu jednoznačne skúsenosť z hlavného mesta,“ argumentuje právnik. Žilina sa teraz podľa neho môže vydať druhou cestou, v prípade prvého porušenia zákona môžu prítomní zástupcovia mesta a polície demonštráciu rozpustiť. V Bratislave však takúto možnosť polícia z taktického hľadiska vylúčila. „Štát takto nemôže priznať svoju slabosť, to by som neakceptoval,“ mieni. Podľa neho je absolútne neakceptovateľná predstava, že by sa podobným spôsobom zhromaždila skupina násilníkov a štát by povedal, že nemá síl voči nim zakročiť.
Po násilnostiach v Bratislave začalo ministerstvo vnútra uvažovať, že pripraví novelu zákona o zhromažďovacom práve, ktorá by umožnila mestám a obciam preventívne zakázať podobné akcie. Problematika je zatiaľ „v štádiu odborných diskusií“, uviedol vo štvrtok rezort. Podľa Kresáka by však stačilo, keby samosprávy využívali súčasnú legislatívu. „Nie je ochota ju využívať a žiadna zmena zákona to nenapraví. Ak bude neochota využívať aj nový zákon, tak sa nič nenapraví,“ mieni právnik.
Zrušenie protestu žiadajú aj Žilinčania. „Čo keď to schytajú nevinní, nič netušiaci návštevníci mesta? Neviem, ako sa potom k tomu mesto postaví a aký podiel zodpovednosti za prípadné škody vezme na seba,“ píšu na sociálnej sieti. Primátor Žiliny Igor Choma namiesto protestu radikálov zrušil každoročnú akciu Kultúrne leto, ktoré sa malo konať rovnako v sobotu.
Polícia vyzýva obyvateľov mesta, aby sa nezdržiavali v blízkosti námestia, počítali s dopravnými obmedzeniami a nevyužívali parkovacie miesta pri Námestí Andreja Hlinku.