Odborníci varujú: Extrémisti zneužívajú ľudí na vlastné záujmy

Extrémisti, ktorí na sobotu zvolali do Žiliny pochod proti migrantom, takýmto spôsobom len maskujú vlastné záujmy. Upozorňujú na to odborníci a tvrdia, že hlavným cieľom radikálov je zviditeľniť sa a presadiť svoje hodnoty.

10.07.2015 20:00
v07-za-Zilina-info-shutterstock Foto:
Polícia vyzvala obyvateľov, aby sa nezdržiavali v blízkosti zhromaždenia na Námestí Andreja Hlinku.
debata (171)

Oficiálnym zámerom demonštrácie extrémistov je „upozorniť verejnosť na zlú migračnú politiku Slovenska“. Pred troma týždňami však počas zhromaždenia s rovnakým zámerom v Bratislave krajná pravica propagovala svoju politiku a po jeho skončení časť účastníkov napadla športovcov aj policajtov. Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Elena Gallová Kriglerová vtedy upozornila, že extrémisti podnecujú k nenávisti voči akejkoľvek inakosti, ktorá je na Slovensku, a vyzvala ľudí, aby sa nedali viesť vodcami týchto skupín.

Podľa nej ak dnes do Žiliny príde na pochod organizovaný extrémistami veľa ľudí, „bude to veľmi zlé znamenie. Bude to znamenať, že vzniká hnutie ktoré smeruje k radikalizácii. A k tomu, že sa extrémisti začínajú naozaj politicky organizovať“, vysvetlila Gallová Kriglerová.

Aj podľa sociológa Stanislava Buchtu si musíme uvedomiť to, čo je skutočným cieľom týchto protestných hnutí. „Zámerom je ísť na verejnosť a ukázať, že sme tu. Predovšetkým ide pri týchto akciách o snahu zviditeľniť svoje normy a hodnoty,“ konštatoval.

Podľa neho môže zvýšená aktivita radikálnych skupín spôsobiť, že sa k nim pridá viac sympatizantov. Ide však skôr o dlhodobý proces. „Niektoré hnutia sú v podstate v širšej verejnosti neznáme, tým, že vyjdú do ulíc, na námestia, tak sa jedinec začne o ne viac zaujímať. Môže nastať situácia, že sa určité skupiny môžu pridať k týmto postojom, pôjde však skôr o dlhodobý vývoj,“ dodal Buchta.

Kvôli ohlásenému pochodu extrémistov, Žilina skrátila každoročné podujatie Kultúrne leto o jeden deň. Koncerty a premietanie filmov, ktoré boli na dnes naplánované, museli ustúpiť radikálom. Polícia vyzvala obyvateľov, aby sa nezdržiavali v blízkosti ich zhromaždenia na Námestí Andreja Hlinku a aby počítali s dopravnými obmedzeniami. Len 200 metrov od extrémistov budú dnes na Mariánskom námestí protestovať aj antifašisti, ktorí chcú verejnosti ukázať, že „náckov v Žiline nechcú“.

Otázne je, prečo žilinská radnica dovolila, aby sa radikáli stretli v centre mesta. Bratislavská mestská časť Staré Mesto totiž pred troma týždňami pochod presunula. Namiesto pôvodne ohlásenej lokality síce do centra, na Námestie SNP, ale jeho miesto zmeniť dokázala. Žilina argumentuje tým, že organizátori majú povinnosť takéto zhromaždenie mestu iba nahlásiť. „V prvom rade považujeme za potrebné zdôrazniť, že verejné zhromaždenia sa nepovoľujú, iba ohlasujú. Nenamietali sme požiadavke oznamovateľa, keďže v takýchto prípadoch mesto iba berie na vedomie ohlásenie,“ uviedol hovorca Žiliny Pavol Čorba.

V názoroch na to, aké kroky môžu mestá proti ohláseným pochodom podniknúť, sa rozchádzajú aj odborníci. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka mohlo mesto spraviť viac, a to najmä po skúsenostiach s násilnosťami, ktoré sa po proteste extrémistov diali v hlavnom meste. „Mesto mohlo zhromaždenie nepovoliť. To je ten správny termín, ktorý sa používa v zákone,“ vysvetlil Kresák.

Ďalší ústavný právnik Ján Drgonec mu oponuje a prikláňa sa k argumentácii mesta, podľa ktorej takúto udalosť nemožno zakázať. „Z hľadiska uplatňovania politických práv je vždy väčšie riziko využiť právo obmedziť zhromaždenie vopred a bez príčiny, ako ísť do rizika. Dopad preventívnych obmedzení je ťažší, ako možné následky. Vzhľadom na to, že tie sú predvídateľné, musí byť povinnosťou štruktúr verejnej moci sa na to náležite pripraviť a zabezpečiť, že k predvídateľným násiliam nedôjde,“ uviedol Drgonec.

Mnohí Žilinčania s pochodom nesúhlasia. „Neviem, či to nie je priveľké riziko, práve vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti. Možno by sa hodila výzva, aby ľudia zavreli bary, reštaurácie a obchody,“ píše jeden z nich na sociálnej sieti.

Ku konfliktu demonštrantov proti migrantom a ich odporcov došlo 1. júla v Prahe. Sprievod extrémistov niesol ulicami mesta dokonca šibenicu.

© Autorské práva vyhradené

171 debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #extrémisti #demonštrácia