Bude stred Slovenska bielym miestom na mape?

„Hrozí, že budeme mať regióny, kde sa bude chodiť len na chaty alebo pozrieť starých rodičov do domu seniorov, nebude tam nijaká aktivita,“ upozorňuje Martina Lubyová, riaditeľka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Vyľudňovanie niektorých oblastí sa začalo už dávnejšie a v priebehu najbližších dvoch desaťročí sa zrejme ešte zosilní. ,Značnému úbytku obyvateľstva budú podľa Branislava Šprochu z Prognostického ústavu SAV vystavené okresy stredného Slovenska okrem Oravy, Kysúc a Žiliny. Pokles o viac ako 9 percent sa predpokladá v okresoch Poltár, Detva, Veľký Krtíš či Žarnovica, v Leviciach ešte viac. „Predovšetkým juh stredného Slovenska sa dlhodobo vyznačuje veľmi nízkou plodnosťou, ale naopak, vysokou úmrtnosťou,“ dodáva Šprocha.

Pripomína, že okrem prirodzeného úbytku obyvateľstva svoj podiel na tom má aj odchod mladých. Selce v okrese Poltár sú príkladom dediny, ktorá stráca obyvateľov. Obec, ktorá sa hrdí evanjelickým kostolom zo začiatku 19. storočia, mala pred sto rokmi asi 300 luteránov. Dnes má stovku obyvateľov a do miestneho kostola takmer nikto nechodí – veriaci sa v ňom zídu len na veľké sviatky, dva razy do roka. Málotriedku zatvorili už pred 30 rokmi. Tamojší starosta Vladimír Bodnár, ktorý sa narodil v 50. rokoch, si ju však pamätá. „To boli tie silné povojnové ročníky. Bolo nás toľko, že sme sa ledva pomestili a do piatej triedy sme chodili do susednej obce,“ vraví Bodnár.

Pôvodných obyvateľov obce už veľa nie je, väčšinou sú to dôchodcovia, mladí odchádzajú preč za prácou. Prichádzajú, naopak, chalupári – väčšinou starší ľudia z Rimavskej Soboty a Lučenca, ktorí tu kúpili už 15 domov. Ako bude táto obec vyzerať o 20 rokov? „Jááj, to len pánboh vie,“ povzdychne si Bodnár. Predpokladá, že obyvateľov pribúdať nebude, skôr tých chalupárov. „A keď vymrú starí ľudia, bude to asi chalupárska obec,“ myslí si.

Starosta inej obce v okrese Veľký Krtíš zas dáva najavo, že situácia v Bratislave sa nedá porovnávať so zvyškom Slovenska. Regióny s vysokou nezamestnanosťou sú podľa neho na tom už tak zle, že aj keby hneď prišli veľkí investori, pre fabriky by nemali dosť ľudí.

„Najhoršie je, že odchádzajú tí šikovnejší, ktorých najviac treba,“ vraví starosta, ktorý si neželal byť menovaný. Mladí od nich odchádzajú najmä do Bratislavy, Galanty alebo aj do Budapešti, ďalší do Anglicka, Nemecka či Rakúska. „Viete, keby nebola EÚ, tak máme raz toľkú nezamestnanos­ť,“ vraví.

Nechcú sa vrátiť do rodiska

Mladých ubúda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Do rodnej Detvy sa nechce vrátiť 26-ročná administratívna pracovníčka Andrea, ktorá sa pred rokom presťahovala do Bratislavy. „Áno, je to pekný kraj, ale určite sa tam nevrátim. Nemám tam čo robiť. Z mojej generácie väčšina odišla, zostali len takí, čo sa nechcú sťahovať, prípadne si našli nejakú prácu v obchode alebo na úrade,“ hovorí Andrea, ktorá do Detvy chodí už len na návštevu k rodičom. Ako dodáva, mladí odchádzajú bez ohľadu na to, či majú skončenú strednú, alebo vysokú školu. Pracovných príležitostí je málo, navyše, ak sa im aj podarí zamestnať sa, tak väčšinou len na dohodu a za minimálnu mzdu.

Podobne za prácou do Bratislavy odišiel aj mladý pár, ktorý sa predtým dočasne usadil v Banskej Bystrici. „Priateľ tam mal prácu. Ja mám síce skončené dve vysoké školy, ale dobre ohodnotenú prácu som si tam nemohla nájsť,“ hovorí Patrícia o dôvodoch, prečo sa napokon rozhodli z Bystrice odísť.

Podľa sociológa Miloslava Bahnu trend sťahovania sa do hlavného mesta a jeho okolia, kde, naopak, obyvateľov pribúda, je typický pre každú krajinu. V budúcnosti nevylučuje, že vyššieho prírastku sa dočkajú aj ďalšie kraje v západnej časti Slovenska akoby „v páse prosperity od Bratislavy po Žilinu“. Na druhej strane, v niektorých oblastiach podľa neho skutočne hrozí vyľudňovanie. „Medzi prvými sú malé dedinky na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji,“ hovorí Bahna. Aj v iných regiónoch sa tento trend môže v ďalších rokoch posilniť. „Nevidím impulzy, ktoré by im pridávali na atraktivite, dôvodoch, prečo by tam ľudia mali prísť,“ pripomenul.

V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je podľa neho silná migrácia za prácou najmä do cudziny. Rozlišuje pritom dva typy ľudí, ktorí odchádzajú. Mladých, ktorí si takto hľadajú svoju cestu, a ľudí, ktorí odchádzajú za prácou, aby uživili rodinu. Muži chodia väčšinou na týždňovky napríklad do Česka, ženy robia opatrovateľky v Rakúsku. „Je to ich dlhodobá stratégia, rátajú aj s tým, že tak budú robiť do dôchodku. Ale k regiónu majú pevnú väzbu, nechcú sa sťahovať,“ povedal Bahna. Iné to však podľa neho môže byť pri generácii ich detí. „Tie už takú pevnú väzbu možno nebudú mať a je dosť možné, že keď vyrastú, hneď sa vyberú inde. Ak pracuje v cudzine otec, pravdepodobne bude aj jeho syn.“

Riaditeľka Prognostického ústavu Lubyová pripomína, že zo Slovenska viac ľudí odchádza, ako sem prichádza. „Počet ľudí, ktorí zo Slovenska len dočasne pracujú v cudzine, je okolo 130-tisíc, počet pracujúcich cudzincov na základe povolení je len do 10-tisíc. Znamená to, že sme v mínuse o 120-tisíc ľudí, aj to je podhodnotené,“ poukázala Lubyová.

Starnutie Slovenska sa nedá zvrátiť

Podľa demografov proces starnutia Slovenska je nezvratný a negatívne dosahy starnutia môže čiastočne zmierniť väčšia imigrácia či vyššia pôrodnosť. Starne však aj generácia žien narodených v 70. rokoch a namiesto nich budú v reprodukčnom veku populačne slabšie ročníky žien. „Aj keby sme dramaticky pôsobili na zvýšenie plodnosti, treba sa pripraviť na výrazný pokles počtu detí,“ upozorňuje Šprocha.

Pri prijímaní opatrení na zvýšenie plodnosti si pritom podľa prognostikov treba dávať pozor na vytvorenie populačných vĺn. Aj v 70. rokoch, keď sa rodili tzv. Husákove deti, boli v reprodukčnom veku práve povojnové početné generácie z 50. rokov, takže populačná vlna sa znásobila. Dnes tak do dôchodku prichádza generácia z 50. rokov, o 20 rokov by chcela ísť generácia narodená v 70. rokoch.

Čo v praxi znamená starnutie obyvateľstva si tak možno niektorí uvedomia až o 20 rokov. „Štát bude viac zaťažený, menej ľudí bude vyrábať na väčšie potreby starších ľudí, fiškálna udržateľnosť bude veľmi napätá a ľudia si budú musieť zvyknúť na nižší štandard zabezpečenia v starobe. Ten rok 2060 nás možno teraz netrápi, ale už rok 2035 bude dramaticky iný, ako sme teraz zvyknutí,“ avizuje riaditeľka Prognostického ústavu Lubyová.

Predpokladá pritom, že kým prihraničné oblasti budú aj z hľadiska trhu práce dynamickejšie, na strednom Slovensku, ktoré sa bude vyľudňovať, sa starnutie bude prejavovať inak. „Bude tam iný trh práce, oveľa väčšia koncentrácia starších ľudí, vyššie nároky na opatrovateľstvo a profesie v oblasti sociálnej starostlivosti, seniorské zariadenia. Ak by som bola investor, ktorý chce budovať v oblasti starostlivosti o starších, tak tam bude veľký potenciál,“ uzavrela Lubyová.

Medzi najstaršie okresy z hľadiska priemerného veku obyvateľov budú o 20 rokov podľa Šprochu patriť niektoré mestské časti Bratislavy a Košíc, ale aj ďalšie okresy stredného Slovenska – Banská Bystrica, Zvolen, Partizánske, Prievidza, kde priemerný vek podľa prognóz prekročí hranicu 48 rokov. Dnes je podľa Štatistického úradu priemerný vek obyvateľov Slovenska 39,9 roka.