A čo budú nové pravidlá znamenať pre ľudí v reálnom živote? Jednoducho vláda aj parlament vytvoria stabilné a predvídateľné podmienky, aby sa na ich základe mohli občania zodpovedne rozhodovať o tom, či si napríklad sporiť na penziu v druhom dôchodkovom pilieri, alebo zobrať hypotéku na tridsať rokov. Na právnu neistotu ako vážnu prekážku v podnikaní už dlhé roky upozorňujú aj podnikatelia.
Konkrétne kroky na posilnenie Slovenska ako právneho štátu schválila vláda. Pracovať na tom začalo aj vedenie parlamentu. „Chceme, aby ľudia videli viac do čriev, ako vznikajú zákony,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami premiér Robert Fico. Zdôraznil, že ide o nadčasový dokument a očakáva, že bude rešpektovaný každým aj po budúcoročných marcových parlamentných voľbách.
Prvé kroky, ako sprehľadniť tvorbu zákonov, by mali byť známe už na jeseň. Minister spravodlivosti Tomáš Borec pripravil nový zákon o tvorbe právnych predpisov. Rezort spravodlivosti hovorí, že tento proces je dnes neprehľadný, čo nepomáha predvídateľnosti práva. „Prístup k právu v jeho doterajšej forme prestáva byť pre adresátov práva zrozumiteľným vzhľadom na neustálu novelizáciu existujúcich právnych predpisov,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. K lepšej prehľadnosti pomôže aj projekt elektronickej Zbierky zákonov a elektronizácia celého právneho procesu.
Fico chce presadiť, aby sa pri zásadných zmenách najprv verejne diskutovalo o vecnom zámere zákonov. Tak sa to dialo v minulosti pri rekodifikácii trestného zákonodarstva či najnovšie pri rekodifikácii civilného práva. Zmeniť by sa mali tiež pravidlá, ktoré platia od prijatia zákona až do nadobudnutia jeho účinnosti, aby bola verejnosť lepšie informovaná o zmenách, ktoré ju čakajú.
Z tvorby právnych noriem by mali zmiznúť aj tzv. prílepky zákonov, ktoré zneprehľadňujú a vytvárajú chaos v právnom systéme. Fico zdôraznil, že bude odporúčať parlamentu, aby sa obmedzilo prijímanie nepriamych noviel zákonov. Takáto prax v našom parlamente sa pestuje roky. Pod hlavičkou jedného zákona schvaľujú poslanci nepriame novely, ktoré s pôvodným zákonom vôbec nesúvisia.
Ústavný právnik Ján Drgonec je zvedavý, ako sa bude tento zákaz dodržiavať. Nepozdáva sa mu, že poslanecké návrhy by postupovali rovnakým konaním, teda cez medzirezortné pripomienkovanie a Legislatívnu radu vlády. „To je o absolútnej deformácii vzťahu parlamentu a vlády. Teda o posilňovaní postavenia vlády. Parlament je štruktúra, ktorá v zákonodarnom procese stojí nad vládou, a nie pod ňou. Táto zmena narúša deľbu moci,“ upozornil Drgonec.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini už rokoval o prijímaní zákonov v snemovni s mimovládnou organizáciou Via Iuris. Zhodli sa, že normotvorba musí byť predvídateľnejšia, aj keby trvala dlhšie. „Možno by sme nemuseli prijímať zákony za 28 dní, ale napríklad za 45,“ upozornil Pellegrini na súčasnú prax v zákonodarnom zbore. Zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady má pripraviť do jesenného zasadania poslaneckého pléna ústavnoprávny výbor.
Právnik Imrich Vozár spolupracujúci s Via Iuris uviedol, že sa zamerajú najmä na podrobnejšie podmienky účasti verejnosti na príprave právnych predpisov. Chcú, aby boli v zákone zavedené minimálne lehoty na pripomienkovanie, stanovená povinnosť prerokovať pripomienky občanov či povinnosť vyhodnotiť pripomienkové konanie s verejnosťou vrátane informovania vo vláde.