Polícia podľa nej porušila základné práva a slobody 15 osôb. Ombudsmanka sa dnes preto obrátila na prezidenta PZ Tibora Gašpara, ktorého žiada, aby situáciu čo najskôr napravil. Povedala to na tlačovej konferencii v Bratislave. Tiež ho žiada, aby prešetril, či zásahy nie sú rasovo motivované a zamerané proti rómskej populácii Slovenska, pretože by to tak podľa nej mohlo byť. Podľa policajných štatistík je tzv. pátracia akcia 100, ktorú polícia spravila aj vo Vrbnici, bežnou policajnou praxou, no nesmie ňou byť, zdôraznila. Od roku 2013 nebol v bratislavskom regióne žiaden takýchto zásah, v prešovskom ich bolo 259. „Je to nepomer, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, prečo sa takéto zásahy uskutočňujú,“ poznamenala.
Polícia môže takýto zásah vykonať len v určitých situáciách, no ani jedna v tomto prípade podľa ombudsmanky nenastala. „Nešlo ani o ochranu verejného či národného záujmu, ani o predchádzanie nepokojom či zločinnosti,“ vysvetlila Dubovcová. Vo svojich vyjadreniach polícia neuvádzala, že niektorý z takýchto záujmov ochraňovala. Polícia v rómskej osade pátrala po hľadaných osobách, no vtrhnúť do obydlia môže len vtedy, keď vie, že sa v ňom konkrétna osoba nachádza. „Polícia nevedela, kde sa hľadané osoby zdržiavajú, a to jej nedáva možnosť, aby na základe úvahy vnikla do obydlia,“ povedala s tým, že pri zásahu tak neboli splnené zákonné podmienky.
Polícia po zásahu tvrdila, že donucovacie prostriedky v prípade obyvateľov osady nepoužila, no lekárske záznamy či fotografie z miesta akcie hovoria o opaku. Preto Jana Dubovcová polícii vytýka, že neurobila zo zásahu záznam, a to ani napriek tomu, že minister vnútra v roku 2007 nariadil záznamy vyhotovovať. Nedávno tak spravil i policajný prezident, a to v prípade zásahov pod jednotným velením, aký vo Vrbnici bol. „Tieto príkazy splnené neboli,“ upozornila. Polícia argumentuje tým, že akciu neplánovala a mala tak pri sebe len jednu kameru, čo pre ombudsmanku argument nie je.
Jana Dubovcová aj v tomto prípade upozorňuje na nezriadenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu. Keďže takéto vyšetrovanie chýba, nie je podľa nej možné vylúčiť, že takýto typ zásahov sa sústreďuje na lokality, kde sa vyskytuje rómska populácia. Verejná ochrankyňa práv žiada od prezidenta PZ, aby polícia vyhotovovala videozáznamy zo zásahov nielen pod jednotným velením. Tiež žiada, aby vyvodil dôsledky z porušenia základných práv a slobôd či zákona o Policajnom zbore. Policajný prezident by však mal spraviť aj objektívny rozbor príčin rozdielu v počte zásahov na území SR, pretože, ako povedala Dubovcová, „ sú neproporcionálne uskutočňované“. Ďalším z navrhovaných opatrení je i vzdelávanie policajtov o obsahu a význame základných práv a slobôd a o podmienkach, za ktorých môže polícia do nich oprávnene zasiahnuť. V prípade, že polícia opatrenia nesplní, Jana Dubovcová sa obráti na ministerstvo vnútra, prípadne na Národnú radu SR.
Z aprílového zásahu polície vo Vrbnici v Michalovskom okrese, pri ktorom boli podľa starostu obce zranení viacerí Rómovia, inšpekcia rezortu vnútra zatiaľ neobvinila žiadnu konkrétnu osobu. Ako ďalej informoval tlačový odbor ministerstva vnútra, vyšetrovanie naďalej pokračuje. Vyšetrovateľ inšpekcie rezortu začal 9. apríla trestné stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Počas policajného zásahu v obci Vrbnica boli podľa jej starostu Jaroslava Tokára zranení viacerí Rómovia. Obyvatelia obce tvrdia, že donucovacie prostriedky policajtov boli počas pátracej akcie neprimerane tvrdé a zasiahli ľudí, ktorí slušne žili a nedostali sa doteraz svojím správaním do rozporu so zákonom. O výsledkoch celokrajskej pátracej akcie na tlačovej besede v Michalovciach informoval riaditeľ košickej krajskej polície Juraj Leško. "Ohradzujem sa voči takým slovám, že išlo o brutálny zásah polície, je to nezmysel, ktorý chce niekto použiť voči polícii. Vo Vrbnici voči osobám neboli použité žiadne donucovacie prostriedky a na mieste zásahu bol prítomný aj starosta. Som zásadne proti tomu, aby zásah polície bol zneužívaný na politický boj,“ povedal Leško.