Zbitá 22-ročná študentka z Detvy aj jej rodina sú presvedčení, že ju napadli pre tmavšiu pokožku. Polícia to však zatiaľ ako rasovo motivovaný čin nevyšetruje. Odborníci síce tvrdia, že takýto útok je ťažko dokázateľný, zároveň však dodávajú, že na Slovensku často ani nie je vôľa vidieť za týmto činom rasizmus.
„Podľa mňa to má rasový podtón. Bohužiaľ má tmavšiu pokožku. Žiadnemu rodičovi neprajem toto zažívať,“ povedal Roman Berky, otec napadnutej ženy. Ide o známeho huslistu, ktorý v Detve učí v miestnej umeleckej škole a vychoval už mnoho mladých hudobníkov. V meste si rodinu vážia. Tereza je od malička milovníčkou folklóru, hrá na husliach a okolie ju pozná ako šikovné dievča.
„Všetci tušíme, že toto je surový extrémistický a nacionalistický útok, a nevidieť za tým rasový motív by bolo smiešne. Samozrejme, útočník sa bude brániť všetkými možnými spôsobmi, lebo rasový motív je priťažujúca okolnosť,“Ladislav Oravec z Nadácie Milana Šimečku
Polícia však podľa banskobystrickej policajnej hovorkyne Márie Faltániovej začala trestné stíhanie pre zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. Ako ďalej uvádza, neznámy páchateľ v detvianskom amfiteátri fyzicky napadol 22-ročnú ženu a spôsobil jej ťažké zranenia s predpokladanou dobou liečenia viac ako 42 dní.
Ak súd útočníkovi vinu dokáže, hrozí mu väzenie na štyri až desať rokov. Táto hranica sa pri útoku s rasovým motívom zvyšuje, a to na 5 až 12 rokov.
Právnik Michal Cenkner zo Slovenského strediska pre ľudské práva tvrdí že rasovo motivovaný útok je ťažko dokázateľný a je to z právneho hľadiska zložitý proces. "Veľa závisí na subjektívnom názore vyšetrovateľov a vypočúvaných osôb. Vyšetrovateľ a potom aj sudca si musia všímať, či sa napríklad v bydlisku obvineného našiel nejaký extrémistický materiál, či má k takýmto prejavom blízko a mal pred útokom nejaké rasistické prejavy.
Napadnutá Tereza povedala, že útočníci predtým ako ju napadli, vykrikovali niečo o utečencoch. Trestný zákon považuje za rasovo motivovaný každý trestný čin, kde nechýba rasová, etnická alebo národnostná nenávisť. V praxi je to však zložitejšie. Ladislav Oravec upozorňuje na to, že polícia aj prokuratúra má v takýchto prípadoch často tendenciu nevidieť v útoku rasistický zámer. Podľa neho sú jednoduché možnosti, ako tento trestný čin klasifikovať.
„Nikto nevykrikuje pri útoku, že je rasista. Veľa hovorí príslušnosť toho človeka k určitej skupine. Akú má povesť medzi svojimi známymi, a z týchto čriepkov sa dá rozpoznať, či ide o osobu s extrémistickými sklonmi,“ tvrdí Oravec.
Podľa neho máme veľmi nízku odhalenosť takýchto činov. „Budí to dojem, že táto krajina nemá problém s rasizmom, popritom všetci vieme, ako to naozaj je,“ hovorí. Od začiatku roka do konca mája polícia zistila 14 takýchto prípadov, pričom objasnené boli štyri. Vlani bolo zistených 66 prípadov s rasovým motívom, z čoho polícia objasnila presne polovicu. Podľa jeho mienky sa u nás častokrát stane, že takýto útok sa klasifikuje ako ublíženie na zdraví alebo výtržníctvo a potlačia sa všetky indície, ktoré nasvedčujú, že ide o inú skutkovú podstatu.Ako absurdný príklad uviedol prípad, keď prokurátor nenašiel rasový motív, pretože obvinení dotknutej osobe nadávali do cigánov, ale podľa slovníka slovenského jazyka má slovo cigán dva významy. Jeden etnický a druhý je vo význame klamár.
„Veľmi dôležití sú v tomto prípade svedkovia. Ale je veľmi predčasné hovoriť, či sa rasový motív pri napadnutej študentke preukáže, alebo nie. Minulosť útočníka a svedkovia k tomu môžu dopomôcť,“ dodáva Cenkner.