Príchod migrantov z tábora neďaleko Viedne sa blíži. Slovensko má poskytnúť ubytovanie celkovo pre 500 ľudí, ktorí v Rakúsku požiadali o azyl. Do úvahy pripadá aj Gabčíkovo. Jeho obyvatelia tu sledujú každú správu, ktorá sa týka migrantov. Obec už vyhlásila referendum, v ktorom sa bude ľudí pýtať, či súhlasia so zriadením utečeneckého tábora.
Prvých päťdesiat utečencov má prísť na Slovensko koncom júla. O tom, kde ich umiestnia, sa rozhodne až po uzatvorení medzištátnej zmluvy s Rakúskom. Ministri vnútra oboch krajín ju majú podpísať budúci utorok. Podľa stanoviska ministerstva vnútra sa počíta aj s možnosťou ubytovať migrantov v Gabčíkove.
Migračný úrad ministerstva vnútra si tu od roku 1992 prenajíma časť účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity (STU). V minulosti sa tu vystriedali tisícky migrantov. Od roku 2009 v Gabčíkove nie sú.
Areál momentálne pripravujú na prípadný príchod migrantov. „Oficiálne vyjadrenie, že sem skutočne prídu, však zatiaľ nemáme,“ pripomenul riaditeľ účelového zariadenia STU Zoltán Jaroš. Časť obyvateľov má z utečencov obavy. Proti ich príchodu do Gabčíkova sa rozbehla minulý týždeň petícia, podporilo ju 3148 ľudí. Podľa predsedu petičného výboru Zoltána Jakusa nešlo len o miestnych, podpísali ju aj z okolitých obcí. „V pondelok sme ju odoslali poštou na adresu migračného úradu,“ uviedol Jakus.
Obec sa však rozhodla ísť ešte ďalej. Podľa prednostky Obecného úradu v Gabčíkove Evy Vargovej bude v Gabčíkove miestne referendum s otázkou, či sú obyvatelia proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora pre migrantov v účelovom zariadení STU. Obecné zastupiteľstvo ho vyhlásilo na 2. augusta.
Niektorí miestni na utečencov spred rokov nespomínajú veľmi v dobrom. "Niekoľko rokov som bývala a potom aj pracovala priamo v areáli zariadenia,“ hovorí asi 30-ročná mamička, ktorá má dvojročnú dcéru. Jedna budova tu v minulosti bola vyhradená pre Gabčíkovčanov. Žilo tu okolo 50 rodín. „Boli tu potraviny, krčma, dokonca aj pošta,“ opisuje mladá žena. K migrantom sa od začiatku správali dobre. „Problémy začali, keď sem pribúdali a boli doslova na každom kroku. Správali sa hrozne, boli agresívni,“ dodala Gabčíkovčanka.
Areál, v ktorom je niekoľko budov, sa nachádza na okraji obce. Ďalej je už len niekoľko domov. Okolie pôsobí pusto. Žiadne potraviny, krčma alebo pošta. Všetko je pozatvárané, skryté za zatiahnutými záclonami. Nálepka na jedných dverách upozorňuje na kamery. Cez areál si včera skracoval cestu Imrich (40), ktorý býva kúsok za ním. „Ak by to bolo zabezpečené, tak sem prísť môžu. V opačnom prípade ich tu nechcem,“ povedal Imrich.
Obavy z migrantov sú podľa etnologičky Martiny Sekulovej z Inštitútu pre verejné otázky často neodôvodnené a vyplývajú zo strachu z inakosti, z predsudkov a nedostatku informácií a osobných skúseností. „Stredoeurópsky región je špecifický v tom, že za normu považujú ľudia to národné, v našom prípade len to slovenské. A to aj napriek tomu, že región je historicky multikultúrny,“ povedala etnologička.
V Gabčíkove s migrantmi skúsenosti majú, podľa Sekulovej však ide stále o pohľad z diaľky, ktorý sa formuje napríklad na základe náhodných stretnutí. „Na integrácii treba aktívne pracovať, a to na oboch stranách,“ pripomenula. Vzájomné spolunažívanie ľudí to môže zlepšiť, a na tom by sa mohla okrem štátu podieľať aj samospráva aktívnymi integračnými aktivitami.