Štát kúpi pozemky pod Tomášovským výhľadom

S inými majiteľmi sa zase dohaduje na nájomnom. Cieľom je dostať do štátnych rúk najcennejšie časti Slovenského raja.

Rokovania s 15 súkromníkmi a organizáciami spustila nová zonácia, ktorá by podľa ministerstva životného prostredia mala priniesť lepšiu ochranu prírody. Zonácia nanovo rozdeľuje celý park do lokalít so štyrmi stupňami ochrany. Tie určujú, kde môže byť napríklad rekreácia, v ktorých lokalitách sa môže stavať a, naopak, ktoré miesta musia zostať bez zásahu človeka. Najmenej prísny je druhý stupeň, najvyššia ochrana prírody je v piatom, tu sú zaradené rezervácie.

Národný park Slovenský raj má dnes rozlohu 19 763 hektárov a jeho ochranné pásmo sa rozprestiera na ďalších 13 011 hektároch. Podľa novej mapy sa park zmenší. „Samotný park sa zredukuje o približne 200 hektárov a ochranné pásmo veľmi výrazne. Z druhého stupňa ochrany vypadne väčšia polovica, to je skoro 8 000 hektárov. Dnes už to má inú funkciu. Už nemáme v týchto oblastiach motív ochrany. Všetky obce, ktoré sú v Hornádskej kotline, sme dali von,“ zdôvodnil riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil.

Zníženie ochrany v katastroch troch dedín Vernár, Dedinky a Stratená zjednoduší život obyvateľom, ale aj podnikateľom. „Vítame, že obce budú presunuté do nižšieho stupňa ochrany. Čo sa týka napríklad výrubu drevín alebo stavebných povolení, k tomu všetkému sme museli mať stanovisko Štátnej ochrany prírody. Teraz sa odbúra zbytočná administratíva,“ poznamenal starosta obce Vernár Vladimír Ondruš.

Rozšíri sa však oblasť s najprísnejšou ochranou, ktorá je pre národný park nosná. Po novom by mala byť väčšia o približne tisíc hektárov, teda asi o štvrtinu jej súčasnej rozlohy. „Sme tiež za to, aby sa celková výmera chránených území zmenšila. Zväčšovať by sa mal rozsah prísne chránených oblastí,“ reagoval na zámer zonácie Erik Baláž z lesoochranárskeho združenia Vlk.

Baláž však upozorňuje, že dostať sa do rezervácií, či už pre ťažbu dreva, alebo nejaký podnikateľský zámer, dnes nie je problém a ani zonácia ho neodstraňuje. Problémom sú podľa neho výnimky, ktoré udeľujú obvodné úrady životného prostredia alebo ministerstvo.

„Na Slovensku je to tak, že úrady môžu povoliť činnosť kdekoľvek. Dôkazom toho je, že v najvyššom stupni ochrany sú prevádzkované zjazdovky. Toto by sa ešte rozhodne malo zmeniť. Keď je niečo zakázané, tak by to malo byť zakázané naozaj a pre všetkých,“ uzavrel ochranár.

Pred spustením nového delenia sa musí národný park dohodnúť s vlastníkmi, či súhlasia, aby ich pozemky boli zaradené do vyššieho stupňa ochrany. To totiž pre nich znamená isté obmedzenia pri využívaní majetku. Minuloročná novela zákona o ochrane prírody zaviedla niekoľko možností kompenzácie. Vlastníci si môžu vybrať výkup, zámenu, prenájom alebo náhradu majetkovej ujmy.

„My sme vlastne prví, kto to reálne vyskúša. So všetkými subjektmi, ktoré hospodária na lese a poľnohospodárskej pôde a zvyšuje sa im ochrana, už máme ukončené predrokovania. Každý jeden vlastník bol oslovený, aby si vybral z možností náhrad,“ vysvetlil Dražil.

Na predaj zatiaľ ako jediné pristúpilo pozemkové spoločenstvo Les Tomášovce. Patrí mu tiež jedno z najvyhľadáva­nejších miest Slovenského raja, Tomášovský výhľad. „Dostali sme ponuku a rozhodli sme sa pre predaj. Myslíme si, že v správe národného parku bude oblasť v najlepších rukách. Ide o územie s rozlohou 82 hektárov,“ konštatoval Michal Bittšanský zo spoločenstva. „Celých 82 hektárov predá za niečo vyše 200-tisíc eur. Cena bola stanovená znalcom. Ponúkli sme ju subjektu, ktorý s ňou súhlasil,“ spresnil Dražil.

Asi štyri alebo päť urbárov si vybralo prenájom. Riaditeľ parku povedal, že s nimi uzavreli predbežné dohody. O zámenu nemal záujem nik. Celková suma ročných nákladov za nájmy a náhrady by mala byť 150-tisíc eur. Rokovania by sa mali skončiť v októbri. V decembri sa návrhom na vysporiadanie s majiteľmi aj projektom zonácie bude zaoberať vláda.

Turistov by podľa riaditeľa správy národného parku zonácia ovplyvniť nemala. Na prvý pohľad si zmeny pravdepodobne ani nevšimnú. Do najchránenejších častí parku je možný vstup po turistických chodníkoch a tie zostanú rovnaké ako dnes. Dražil predpokladá, že nové rozdelenie parku by malo vydržať niekoľko desaťročí.

Rezort životného prostredia si sľubuje lepšiu kvalitu ochrany pre dôležité prírodné hodnoty. „Súčasne vzniká priestor na to, aby sa región mohol udržateľne rozvíjať a priblížiť národný park medzinárodným štandardom,“ zhodnotil Maroš Stano z odboru komunikácie ministerstva.

Slovenský raj ročne navštívi 400-tisíc až 600-tisíc turistov. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, na pomedzí Gemera a Spiša. Na západe hraničí s Nízkymi Tatrami na severe s Hornádskou kotlinou. Tvorí ho členité krasové územie s množstvom roklín, tiesňav, úzkych dolín a kaňonov.

Najnavštevova­nejšími roklinami sú Suchá Belá či Veľký Sokol. Turistami mimoriadne obľúbený je aj skalný výbežok Tomášovský výhľad. Územie je bohaté na krasové javy. Súčasťou národného parku je aj unikátna Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 zapísaná do svetového dedičstva UNESCO. Patrí medzi najmladšie národné parky na Slovensku. Z chránenej krajinnej oblasti bol na národný park prekategorizovaný v roku 1988.