Niektorí majitelia hausbótov si na susedných štátnych pozemkoch, navyše v chránenom území, bez povolenia vystavali parkovacie plochy, osadili altánky či ploty. Ešte v novembri minulého roka spoločný stavebný úrad Jarovce – Rusovce – Čunovo informoval, že sa podarilo vyriešiť 16 z 18 nepovolených stavieb. Na otázku denníka Pravda, ako pokročil a či sám dá zbúrať čierne stavby, neodpovedal.
Denník Pravda sa pýtal tiež Okresného úradu Bratislava, či sa vlastníci nesnažia parkoviská či altánky zlegálniť. Úrad informoval, že dnes sa v tejto lokalite robia obhliadky v súvislosti s dodatočnými stavebnými povoleniami. Tie sa však týkajú iba vyväzovacích zariadení na kotvenie hausbótov.
Hausbóty pozdĺž ramena ústiaceho do Dunaja začali byť závažným problémom asi pred piatimi rokmi, keď sem začali prichádzať noví majitelia. „Oblasť teraz pripomína lukratívnu obytnú štvrť pre hŕstku vyvolených. Ešte okolo roku 1995 tu kotvilo len zopár lodí. Boli sme tu priateľská zohratá komunita. Všetci sme milovali prírodu, chránili sme ju,“ hovorí jeden z pôvodných vodákov, ktorý má už viac ako dvadsať rokov dom na vode v časti Dunajské ostrovy.
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, ktorá je správcom štátnych pozemkov pri ramene, tvrdí, že koná. „Tento proces nápravy sme rozbehli a postupne všetko to, čo sa roky neriešilo, uvádzame do zákonného stavu,“ uviedla Martina Zimmermannová z Vodohospodárskej výstavby. Pripomenula, že súčasné vedenie podniku je historicky prvé, ktoré sa začalo týmto problémom zaoberať. „Naším konečným cieľom je odstrániť všetky nezákonnosti, ktoré sa tu historicky tolerovali, čoho súčasťou je odstraňovanie čiernych stavieb, nelegálne postavené hausbóty bez patričných povolení, neregulované vjazdy motorových vozidiel do priestoru a celkové nerešpektovanie skutočnosti, že tu ide o chránené územie so špecifickými vlastnosťami,“ dodala.
Nedoriešený je aj prejazd k Jarovskému ramenu cez hrádzu, na ktorý treba špeciálne povolenie. V niektoré dni je tu rušná premávka a nie je možné, aby povolenie mali všetci. Uvedomil si to aj štátny podnik, ktorý už robí opatrenia. „V súčasnosti sa na troch miestach budujú hydraulické stĺpiky, ktoré zabezpečia regulovaný prejazd. V prípade, že vlastník hausbótu bude mať všetky potrebné dokumenty v poriadku, Vodohospodárska výstavba mu prístup k hausbótu umožní,“ vysvetlila Martina Zimmermannová.
„Dostali sme sa do tragického stavu, keď riešime hausbóty individuálne a nie celoplošne. Je absurdné tváriť sa, že to nie je problém. Lužné lesy sú zničené. Počas konaní, ktoré úrad vedie, pribudla ďalšia čierna stavba, altánok. V žiadnom prípade nemôžem teda súhlasiť, že čierne stavby ubúdajú. Veď stačí sa tam ísť pozrieť,“ hovorí Andrej Kovarik z Regionálneho centra ochrany prírody v Bratislave.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Kovarik poukázal na to, že zhluk hausbótov má negatívny vplyv na biotopy, faunu a flóru. „Podávali sme trestné oznámenia, ktoré momentálne bežia. Požadujeme pozastavenie vydávania všetkých čiastkových povolení a prijatie stavebnej uzávery do doby, kým sa územie zareguluje, napríklad územným plánom zóny. Hausbóty nemusia byť problém, ale treba určiť nejaké základné mantinely,“ navrhuje ochranár.
Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý určuje miesta na státie hausbótov, doteraz pridelil 231 plôch, na ktorých stojí 127 hausbótov a 39 pontónov. Vodohospodárska výstavba Bratislava plánovala s majiteľmi už pred rokom uzavrieť dohodu o vymedzení vzájomných vzťahov. Z nej má byť jasné, aké práva a povinnosti budú mať vlastníci a ako môžu zasahovať do okolia. Zatiaľ má 113 dohôd.
Okolie Jarovského ramena je jedno z najcennejších území Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Podľa Jána Ridzoňa z organizácie SOS/Birdlife Slovensko rozšírenie zástavby a zásahy do brehov ramena poškodili oblasť. „Kompetentní, ktorí tvrdia opak, by pred týmto nemali zatvárať oči. Z územia úplne vymizli vtáky ako bučiačik či rybárik. Oba druhy boli predmetom ochrany,“ upozorňuje Ridzoň. Pripomenul, že sú tu hniezdiská čajky čiernohlavej, ktoré patria medzi najvýznamnejšie v strednej Európe. Každý negatívny dosah na ne je obzvlášť závažný.
„Celková škoda na prírodných biotopoch v tejto oblasti bola už pred rokmi vyčíslená približne na 438-tisíc eur. V roku 2014 sa zistilo zničenie ďalšieho biotopu takmer za 90-tisíc eur,“ pripomenul Ján Cibuľa, riaditeľ regionálneho centra Štátnej ochrany prírody v Bratislave. Územie je súčasťou sústavy chránených území členských štátov Európskej únie s názvom Natura 2000.