Harabinovi bol od polovice roku 2011 na rok krátený plat o 50-tisíc eur, na čo sa sťažoval v Štrasburgu. V sťažnosti tvrdil, že o jeho treste rozhodovali zaujatí sudcovia. Harabin tiež požadoval finančné kompenzácie od slovenskej vlády vo výške 51 299 eur za majetkovú ujmu a 100 tisíc eur za nemajetkovú ujmu a úhradu súdnych trov vo výške 643 eur.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) mu dal v roku 2012 za pravdu v tom, že o jednom z disciplinárnych návrhov bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej proti Harabinovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom. O disciplinárnom návrhu v pléne Ústavného súdu totiž rozhodovali aj sudcovia, ktorí boli z rokovaní v iných Harabinových prípadoch vylúčení. Ako nemajetkovú ujmu mu však ESĽP priznal odškodné vo výške 3 000 eur.
Harabin už raz o obnovu konania žiadal, na Ústavnom súde sa však nenašlo dosť hlasov. Koncom júna sa naň obrátil opäť. Využil šancu, ktorú mu dala novela Ústavy, že ak Štrasburg nariadi obnovu procesu, Ústavný súd musí konať.
„Ústavný súd je teraz povinný rozhodnúť v súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva a zabezpečiť sťažovateľovi Harabinovi spravodlivé súdne konanie,“ uviedla pre TA3 zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková.
Pirošíková povedala, že bude dôležité, aby obnovené konanie skutočne zabezpečilo nápravu tak, ako to definoval európsky súd. V prípade, že to Slovensko dodrží, Výbor ministrov Rady Európy ukončí sledovanie Harabinovho prípadu.
Hoci súd musí konanie obnoviť, nie je isté, či opäť rozhodne o disciplinárnom treste. Dôvodom je, že Ústavný súd nemá plný počet 13 sudcov, ale len 11. Na vynesenie rozsudku treba podporu najmenej siedmich sudcov v pléne.
Ak sa z rozhodovania vylúčia traja sudcovia, ktorí už boli namietaní či už Harabinom alebo Žitňanskou, výsledok tak bude mať v rukách tesne osem sudcov. Žitňanská podala na Harabina celkovo štyri disciplinárne návrhy, šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec ich nestiahol.