Samospráva jej navyše mala prisľúbiť dvojmiliónovú odmenu bez ohľadu na to, či súdy pre mesto vyhrá, alebo nie. Primátor Andrej Hrnčiar (podpredseda strany Sieť) obvinenia odmieta a hovorí o transparentnom výbere. Podľa neho mesto súťaž nemohlo vyhlásiť, lebo bolo v časovej tiesni.
Výber advokátskej kancelárie sa nepozdáva ani mestskému poslancovi, ktorý sa s podnetom obrátil na Úrad verejného obstarávania. Podľa neho nešlo o mimoriadnu udalosť a odmenu dva milióny eur považuje za absurdnú.
„Celý proces verejného obstarávania bol prerokovaný na verejnom mestskom zastupiteľstve, ktoré sa, samozrejme, vysielalo v mestskej televízii,“ bráni sa primátor Hrnčiar.
Mestskí poslanci v apríli odsúhlasili výber advokátky bez verejnej súťaže. Tá má zastupovať samosprávu v spore o pohľadávku v kauze Lyžiarske stredisko Martinské hole, ktorá sa ťahá od roku 2002. Majiteľom pohľadávky je právnik Peter Kubík.
Podľa zákona o verejnom obstarávaní si obstarávateľ môže priamo vybrať dodávateľa iba pri mimoriadnej udalosti, ktorá sa nedá predvídať a je v časovej tiesni. Za takúto udalosť zákon považuje najmä živelnú pohromu, haváriu alebo ohrozenie života, zdravia ľudí či životného prostredia.
„Nešlo o nič nepredvídateľné ani neočakávané, a teda ani o časovú tieseň,“ reaguje Peter Kubík, ktorý adresoval predsedovi strany Sieť Radoslavovi Procházkovi otvorený list. Ním reagoval na jeho výzvu, aby sa vzdal pohľadávky voči mestu Martin. Kubík mu odpísal, že má zvláštny zmysel pre humor.
Denník Pravda oslovil priamo advokátku, ktorú si mesto vybralo. Zaujímalo nás jej stanovisko na nezákonné verejné obstarávanie a chceli sme vedieť, čo všetko suma dva milióny eur zahŕňa. Advokátka uviedla, že sa môže vyjadriť len k otázkam, ktoré sa týkajú súdneho sporu, a denník Pravda odkázala na mesto.
Mestský poslanec Martin Sukup (nezávislý) výber právneho zástupcu na zastupiteľstve nepodporil. Proti konaniu radnice dokonca podal v máji podnet na Úrad verejného obstarávania. „Považujem to za porušenie zákona o verejnom obstarávaní nie v jednom, ale vo viacerých bodoch,“ uviedol pre denník Pravda Sukup.
„Na to, aby vôbec niekto mohol ísť touto cestou, potrebuje splniť tri zákonné podmienky a nie je splnená ani jedna. Nie je to mimoriadna udalosť a dlhé roky sa dalo kalkulovať s tým, ako súd rozhodne,“ mieni poslanec, ktorý považuje odmenu dva milióny eur za enormné číslo, ktoré by mohlo mesto stlačiť práve vďaka verejnej súťaži.
Úrad verejného obstarávania (ÚVO) podnet poslanca preveruje. „Úrad eviduje podnet, na základe ktorého štandardným postupom požiadal mesto Martin o poskytnutie informácie k zvolenému postupu, finančnému limitu a ďalším podrobnostiam. Až na základe doručenej odpovede úrad vyhodnotí podanie a zvolí ďalší postup,“ reagoval hovorca ÚVO Ján Mažgút. Podľa neho mesto zatiaľ odpoveď neposkytlo.
To, že v tomto prípade nešlo o mimoriadnu udalosť ani časovú tieseň, si myslí aj advokát Róbert Bános z Advokátskej kancelárie Bános. „Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, mám za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o mimoriadnej udalosti,“ zdôvodnil.
Pri uzatváraní zmlúv bez predchádzajúceho verejného obstarávania by mali byť podľa neho splnené tri podmienky – nepredvídateľnosť okolností, časová tieseň a väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou. Podľa Bánosa by malo ísť o takú udalosť, ktorá bezprostredne ohrozuje život a zdravie ľudí a obstarávateľ túto situáciu nemohol predvídať. Tým by sa dostal do časovej tiesne a nemal by čas na verejnú súťaž.
Ďalšou spornou otázkou pri výbere advokáta je sľúbená odmena dva milióny eur. Tá sa nevzťahuje na to, ako spor dopadne. Zmluva je postavená tak, že advokátka dostane peniaze vtedy, ak Ústavný súd vráti prípad Najvyššiemu súdu.
„Na to, aby z mestskej pokladnice Martinčanom ubudli dva milióny eur, stačí len to, že sa prípadom bude opätovne zaoberať Najvyšší súd, nie, že rozhodne definitívne v prospech mesta,“ zdôraznil Kubík, podľa ktorého sa mesto vystavuje riziku, že okrem 8,4-miliónovej pohľadávky príde o ďalšie dva milióny.
„My potrebujeme uchrániť tie peniaze, vyhrať to do konca a tá zmluva mala byť pripravená tým štýlom, že to naozaj vyhráme,“ kritizuje podmienky pre odmenu poslanec Sukup.
Primátor argumentuje tým, že je vysoký predpoklad, že Najvyšší súd v kauze rozhodne rovnako, ako to urobil v prípade spred takmer piatich rokov v kauze Lemikon. Vtedy mala národná lotériová spoločnosť Tipos zaplatiť cyperskej spoločnosti 14,1 milióna eur, no súd sa priklonil na stranu lotériovej spoločnosti. „Máme za to, že aj v tejto kauze sa bude postupovať takto,“ predpokladá úspešnosť Hrnčiar.
Či bude postupnosť rovnaká, je však otázne. Vtedajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu totiž nie je právne záväzné. „Rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Lemikon k dnešnému dňu nebolo pojednané obchodnoprávnym kolégiom ako judikát,“ vysvetlila kancelária predsedníčky Najvyššieho súdu. To teda znamená, že súd pri martinskej exekúcii môže rozhodnúť inak, teda aj v neprospech mesta.
Kauza Lyžiarske stredisko Martinské hole
Mesto Martin malo v roku 1995 vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad. Katastrálny úrad mal tento vklad podľa primátora Andreja Hrnčiara odmietnuť a majetok sa dostal do rúk nového majiteľa. V roku 2002 štatutári strediska zažalovali mesto a žiadali od neho 103 miliónov slovenských korún.
Od mája pohľadávku vo výške 8,4 milióna eur vlastní firma PK Faktoring, ktorej šéfuje právnik Peter Kubík. Najvyšší súd 26. februára rozhodol, že mesto Martin musí zaplatiť 8,4 milióna eur. Rozhodnutie bolo pre mesto neprijateľné a vedenie sa obrátilo na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten sa s podnetom stotožnil a podal voči rozsudku mimoriadne dovolanie. Zároveň mesto požiadalo o odklad vykonateľnosti.
Uznesenie o odklade vykonateľnosti vydal senát Najvyššieho súdu 19. júna, a tak sa mesto zatiaľ vyhne exekúcii, ktorej začatie 17. júna navrhol Kubík. V prípade exekúcie sa môže stať, že mesto príde o 52 percent akcií v Turčianskej vodárenskej spoločnosti.