Momentálne je to s hubami veľká bieda. V takomto počasí by sme ich pri Bratislave a na juhu Slovenska darmo hľadali, ale na Orave alebo Liptove, kde trošku popršalo, sem – tam sa nejaké kuriatko alebo modrák objaví, aj keď veľmi vzácne. Podľa známej mykologičky Ivony Kautmanovej je určite šanca, že huby budú tento rok ešte rásť.
„Už boli také roky, že najlepšie hubárske sezóny sa ukázali po veľmi horúcom a suchom počasí. Vtedy je pôda prehriata a keď do toho dobre zaprší, potom bývajú úžasné sezóny, doslova výbuchy húb. Ale potrebovali by sme tak týždeň dažďa,“ vraví Kautmanová.
Hríbovité huby, dubáky, začnú tvoriť plodnice najskôr týždeň až desať dní po dobrých dažďoch. Tie majú podhubie veľmi hlboko v zemi, až pol metra aj viac.Ivona Kautmanová, mykologička
Mykologička hovorí o skúsenostiach z minulosti, keď po šiestich týždňoch sucha prišiel dážď a huby začali vo veľkom rásť. Dokonca aj na juhu v Štiavnických vrchoch, v teplých dubinách, kde inokedy huby príliš nerastú, ich bolo v takom čase neúrekom. A ubezpečuje, že súčasné horúce a suché počasie hubám neprekáža, prežívajú ho v štádiu akéhosi letného spánku. Podhubie má mechanizmy, ako to prežiť. Ale čím dlhšie trvá sucho, tým dlhší čas potom huby potrebujú, aby sa zregenerovali.
„Napríklad hríbovité huby, dubáky, začnú tvoriť plodnice najskôr týždeň až desať dní po dobrých dažďoch. Tie majú podhubie veľmi hlboko v zemi, až pol metra aj viac a kým prerastie na povrch a kým dokáže vytvoriť plodnice, tak to trvá takýto čas,“ vysvetľuje mykologička.
Podľa Pavla Remiáša, ktorý sa poznávaniu húb na hornej Nitre venuje už takmer 50 rokov, by sa v súčasnosti dali nájsť niektoré teplomilné huby, ale iba v lokalitách, kde boli búrky s dažďom. Tam by sa mohli objaviť napríklad kozáky žltopórové, ktoré rastú hlavne v južnejších častiach Slovenska. Mohol by sa vyskytnúť aj hríb červený alebo hríb satanský, čo však nie sú jedlé huby. Satan je jedovatý, nie je však takou smrteľnou hrozbou, ako by napovedal jeho názov. Nenápadná muchotrávka zelená je oveľa nebezpečnejšia.
Ako bude?
- Utorok Jasno až polooblačno. Denná teplota 29 až 34 stupňov.
- Streda Jasno až polooblačno. Mimoriadne teplo. Denná teplota 32 až 37 stupňov.
- Štvrtok Malá, postupne zväčšená oblačnosť, cez deň miestami prehánky alebo búrky. Denná teplota 32 až 37 stupňov.
- Piatok Prevažne oblačno, na viacerých miestach občasný dážď, prehánky alebo búrky. Denná teplota 28 až 33 stupňov.
- Sobota Prevažne oblačno, na viacerých miestach dážď, prehánky a búrky. Denná teplota 28 až 33 stupňov.
- Nedeľa Premenlivá, postupne malá oblačnosť. Miestami prehánky. Denná teplota 24 až 29 stupňov.
Zdroj: SHMÚ
„Teraz sú lesy bez húb, nie je to však nič výnimočné. V lete huby prestávajú rásť, prvá časť hubárskej sezóny sa končí koncom júna. Tento rok boli smrčkovce, v okolí Prievidze sa hojne objavovali sírovce, to boli aj 15-kilogramové trsy, májoviek bolo dosť, našli sa aj nejaké kozáky, dubáky a plávky. Ale potom prišlo sucho a prestali rásť, hubárska sezóna sa prerušila. Teraz musíme len čakať na výdatný dážď,“ dodal Remiáš.
V prírode je momentálne veľký vlahový deficit. Na viacerých miestach Slovenska chýba na každom štvorcovom metri v porovnaní s dlhodobým priemerom aspoň hektoliter vody.
Huby potrebujú daždivé obdobie, aby vlhkosť postupne prenikla do hlbších vrstiev pôdy a začali sa tvoriť plodnice. Na trvalý dážď však nie sú vyhliadky, môžu prísť iba búrky, aké boli na niektorých miestach Slovenska teraz cez víkend. Takéto búrky zasahujú len malé územie, problém nedostatku vlahy nevyriešia.
Naprší na veľmi izolované prostredie a pri búrkach dážď spadne s takou intenzitou, že to veľmi nezachráni situáciu s nedostatkom vlahy, ani s málo hubami. Prší iba chvíľu a tak prudko, že voda stečie do najbližšieho toku, iba malá časť vsiakne do pôdy.
Zatiaľ si hubári musia urobiť prestávku. Teraz je extrémne sucho a vyhliadky do konca júla a na začiatok augusta sú také, že to tak zostane.
„Nádejou sú zrážky, ktoré môžu prísť niekedy na konci leta alebo v priebehu jesene. Tam potom vidím priestor, aby mohli huby začať rásť, ale skôr nie. Na konci leta sa možno začnú aktivizovať tlakové níže, ktoré sa tvoria niekde v oblasti Stredozemného mora, Janovského zálivu, severného Talianska alebo severného Jadranu. Tie sa zvyknú tvoriť v poslednej dekáde augusta a to by mohlo priniesť k nám trvalejší dážď,“ predpokladá Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
V júni spadlo u nás najmenej zrážok za 115 rokov
Sucho sa šíri veľmi zreteľne. V júni úplne zlyhala pranostika o Medardovej kvapke. Najextrémnejšie sa to prejavilo na mesačných úhrnoch zrážok na krajnom západe Slovenska. Tam, kde sa najskôr prejavuje vlhký oceánsky vzduch z Atlantického oceánu.
Ako uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), na Záhorí mala väčšina zrážkomerných staníc najnižšie mesačné úhrny zrážok za jún, minimálne od roku 1981, odkedy je k dispozícii kompletná databáza zrážok pre Slovensko.
Tohtoročné nízke júnové mesačné úhrny zrážok môžu byť na niektorých miestach najnižšie pre tento mesiac až od začiatku 20. storočia, to znamená za minimálne posledných 115 rokov. „Že to naozaj nie je iba regionálna záležitosť, dokazujú správy, ktoré majú zdroj v Nemecku. Tam je súčasné sucho tiež označované za najhoršie za posledných 40 rokov,“ uvádza SHMÚ.
