Ďalších sto by na Slovensko malo prísť z utečeneckých táborov mimo únie. Na porovnanie, menej migrantov prichýli len menšie Estónsko a ostrovná Malta, ktorá nemá ani pol milióna obyvateľov, a utečencov, ktorých zachytia v jej pobrežných vodách, už nie je kam umiestniť.
Slovensko tak spolu so Španielskom a s Poľskom patrí ku krajinám, pre ktoré ministri vnútra EÚ tento týždeň nedosiahli konečnú dohodu o tom, ako dobrovoľne prerozdeliť 40-tisíc žiadateľov o azyl v preplnených táboroch v Taliansku a Grécku. Jednotlivé členské štáty ponúkli celkovo vyše 32-tisíc miest. Luxemburské predsedníctvo chce však s tými, ktoré prišli s výrazne nižšou ponukou, ako pôvodne navrhovala Európska komisia, teda aj so Slovenskom, ešte osobitne rokovať. Podľa agentúry ČTK luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn označil navrhnuté čísla v niektorých prípadoch za sklamanie a niekedy až „trápnosť“. Naznačil tiež, že pre niektoré štáty bude jednoduchšie navýšiť svoju ponuku neskôr, v Španielsku napríklad po parlamentných voľbách koncom roka.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Pochopiť tých druhých.
Slovenský premiér aj minister vnútra sú však s výsledkom spokojní. „Diplomaticky sme vyhrali vojnu o povinné kvóty a boli by sme samovrahovia, keby sme teraz prijali taký istý počet, ako nám hrozilo na základe povinných kvót. Prijmeme sto ľudí, všetko ostatné sú obyčajné transfery,“ vyhlásil v utorok premiér Robert Fico. Zdôraznil pritom, že Slovensko si chce vyberať len kresťanské rodiny. „Pôjde o kresťanské sýrske rodiny, ktoré si budeme vyberať my v Taliansku, Grécku. Prídu na územie Slovenska a uvidíme, do akej miery tu budú chcieť zostať,“ dodal Fico.
Proti vyššej ponuke na zvládnutie náporu v Taliansku a Grécku je aj minister vnútra Robert Kaliňák. „Naše stanovisko je jednoznačné. Nebudeme sa zaväzovať k ďalším kvótam len preto, že si niekto neplní svoje úlohy. Sme pripravení pomôcť – poslať našich odborníkov, zariadenia, v týchto chvíľach by malo byť už naše lietadlo na gréckych hraniciach a strážiť morskú hranicu,“ povedal Kaliňák.
Predpokladá pritom, že prví utečenci prídu na Slovensko najskôr na konci roka. "Najťažšia bude identifikácia, bezpečnostné previerky a schopnosť ich integrácie na Slovensku.
Predpokladám, že v roku 2016 príde možno 50 ľudí, v roku 2017 druhá polovica," dodal Kaliňák. Väčšiu solidaritu zo strany Slovenska nepredpokladá ani Zuzana Gabrižová, analytička portálu euractiv.sk. „Nedá sa vylúčiť, že bude tlak na zvýšenie ponuky, ale nemyslím si, že SR ju bude násobiť,“ vraví Gabrižová. Slovensko sa v tejto situácii správa podľa nej podobne ako Poľsko. „Má podobné filozofické nastavenie, je kultúrne uzavreté a aj tam hovorili len o prijatí kresťanských utečencov,“ dodáva Gabrižová.
Opačne sa však správajú niektoré štáty na severe a západe EÚ, ktoré napokon ponúkli celkovo viac miest, ako od nich žiadala Európska komisia. „To sú krajiny, ktoré o migračnej politike rozmýšľajú úplne inak. Na Slovensku sme narazili na niečo, čo sme doteraz vytesňovali,“ dodáva analytička. Podľa záverov ministrov Slovensko navrhlo miesto pre celkovo dvesto ľudí počas dvoch rokov. Sto ľudí by malo byť prijatých z utečeneckých táborov mimo EÚ, napríklad z Libanonu a Jordánska, ďalších sto by sme mali postupne prevziať od Talianska a Grécka a na svojom území posúdiť ich žiadosti o azyl. Ak azyl alebo doplnkovú ochranu dostanú, mali by zostať v našej krajine, ak nie, budú vyhostení.
Zástupcovia mimovládnych organizácií, ktoré s utečencami pracujú, sú zo slovenského postupu sklamaní. „Je to zahanbujúce. Predsa len sme v klube najbohatších krajín sveta a nemyslím si, že v čase najväčšej utečeneckej krízy od druhej svetovej vojny by sme sa mali takto správať,“ hovorí Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Slovensko sa tak ukazuje ako „preborník nesolidarity“. „Írsko, ktoré je veľkosťou porovnateľnou krajinou, mohlo využiť výnimku a napriek tomu ponúklo 600 miest,“ poukázala Števulová. Myslí si, že vláda túto agendu nezvládla. Podľa nej mali politici tému utečencov trpezlivo vysvetľovať, aby nevzbudzovala také vášne a obavy, „Skúsenosti ukazujú, že ak štát vytvorí podmienky, aby sa ľudia mohli integrovať, tak tu zostávajú. Nepoznáme klientov, ktorí by prežívali na dávkach v hmotnej núdzi. Ak takéto prípady sú, ide napríklad o rodinu azylanta, ktorý má leukémiu. Väčšina klientov pracuje, deti chodia do školy. Je nám to veľmi ľúto,“ uzavrela Števulová.
Slovensko však prišlo s iniciatívou dočasného ubytovania pre ľudí, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku. Dohodu o spolupráci podpísali v utorok vo Viedni slovenský minister vnútra Robert Kaliňák s rakúskou rezortnou partnerkou Johannou Mikl-Leitnerovou. „V prípade Rakúska poskytujeme ubytovacie kapacity pre žiadateľov o azyl v Rakúsku, ktorí sa do Rakúska aj vrátia,“ zdôraznil Kaliňák. Dohoda je uzavretá na dva roky, Slovensko na jej základe za ten čas ubytuje v Gabčíkove najviac 500 ľudí.
Väčšinu nákladov bude hradiť Viedeň. „Rakúska strana hradí všetky sociálne náklady – poistenie, vreckové, ochranu objektu, sociálnych pracovníkov, slovenská strana bude hradiť náklady na ubytovanie a stravu,“ informoval Kaliňák, ktorý predpokladá, že prví žiadatelia o azyl v Rakúsku budú u nás umiestnení v auguste. Zostať majú v uzavretom priestore, najviac pol roka.
V záchytnom tábore v Humennom sú ešte voľné kapacity na prichýlenie 500 ľudí v rámci tzv. humanitárneho transferu. V rámci neho Slovensko prijíma utečencov z táborov mimo EÚ, ktorí majú byť umiestnení do iných štátov, ak budú ochotné ich vziať. „To je taký záväzok, pri ktorom sa môže stať, že zostane formálne na papieri. Aby sme takto mohli pomôcť 500 ľuďom, ktorí majú ísť do inej krajiny, v prvom rade treba nájsť tú krajinu, kde potom pôjdu. Ak sa nenájde, tak to centrum v Humennom bude prázdne alebo poloprázdne,“ podotkla Števulová.