Referendum v Gabčíkove je sporné

Do Gabčíkova príde v dvoch fázach 500 migrantov z Rakúska. Po podpise memoranda medzi Slovenskom a Rakúskom, ktoré má dvojročnú platnosť, je to už oficiálne.

23.07.2015 07:00
Gabčíkovo, utečenci Foto: ,
Gabčíkove ubytujú 500 migrantov z Rakúska, ktorí prídu v dvoch fázach. Budú tam však len dočasne.
debata (33)

Prvých 250 má prísť do Účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity v auguste, rovnaký počet ich bude nasledovať v septembri. Priestory si tu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR prenajíma od roku 1992. Na Slovensku zostanú migranti len dočasne. Keď sa skončí ich azylové konanie, vrátia sa nazad.

„Minulý piatok si Rakúšania prišli obzrieť naše priestory,“ hovorí riaditeľ zariadenia Zoltán Jaroš. Momentálne dolaďujú posledné požiadavky z ich strany. Ide napríklad o zabezpečenie únikových východov či o umiestnenie sociálneho pracovníka na každé poschodie. S migrantmi prídu na Slovensko aj rakúski sociálni pracovníci a bezpečnostná služba. „S rakúskou stranou je dohodnuté, že ak budú migranti porušovať zákony, ihneď ich vrátia do tábora v Rakúsku,“ približuje hovorca ministra vnútra Ivan Netík. Ministerstvo nepredpokladá, že budú robiť problémy. Akékoľvek porušenie zákona by im zásadne sťažilo prístup k udeleniu azylu. „Aj napriek tomu slovenská polícia prijme opatrenia, ktoré však z bezpečnostných a taktických dôvodov nebudeme zverejňovať,“ dodáva Netík.

V areáli zariadenia bolo včera počas našej návštevy pusto. Prevádzky tu už dlhší čas nefungujú. Rušno bolo len v jedálni. Do budov je vstup cudzím osobám zakázaný. Do vnútorných priestorov nás nepustili, pretože návštevu si podľa Jaroša treba vopred dohodnúť.

Rakúsko sa rozhodlo pre Gabčíkovo z viacerých dôvodov. Dôležitú úlohu zohrala Netíka vzdialenosť. Okrem toho je tu dostatočná kapacita pre ubytovanie migrantov, ktorých k nám plánujú presunúť. „Nemusíme ich rozdeľovať, čo by bolo logisticky náročnejšie,“ povedal hovorca ministra.

Po odovzdaní petície, ktorú podpísalo 3¤148 ľudí z Gabčíkova a okolitých dedín, vyhlásili miestne referendum. Termín stanovili na 2. augusta. Ľudia v ňom budú odpovedať na otázku, či sú proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove STU v Gabčíkove.

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa táto otázka dotýka ľudských práv, ktoré nesmú byť predmetom referenda. Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že to tak môže byť. Upozorňuje však, že „nie všetko, čo vzdialene alebo nepriamo súvisí s ľudskými právami, musí byť vyňaté z referenda. V opačnom prípade by nebolo možné ľudové hlasovanie v takmer ničom.“

Ako príklad uvádza referendum o ochrane rodiny, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Ústavný súd SR označil za protiústavnú len jednu z otázok. Týkala sa odopretia práv pre registrované partnerstvá. Podľa Ústavného súdu sa referendum môže pýtať aj na ľudské práva, ak nedôjde k ich okliešteniu. „Je zaujímavou odbornou otázkou, či sa zákaz referenda o ľudských právach vzťahuje len na celoštátne referendum alebo aj na miestne referendum. Jeden výklad naznačuje, že nie, ale druhý, že skôr áno,“ hovorí Bárány.

Ďalšou otázkou je, či sa gabčíkovské referendum týka vecí územnej samosprávy, a či ho je vôbec možné v tejto veci vyhlásiť. Zákon o obecnom zriadení uvádza konkrétne prípady. Referendom možno rozhodnúť o zlúčení obcí, o rozdelení či zrušení obce alebo o zmene jej označenia. V ľudovom hlasovaní môže tiež byť odvolaný starosta.

Vyhlásiť ho môžu aj v prípade petície, ktorú podpíše aspoň 30 percent oprávnených voličov, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Bárány si myslí, že ak nedôjde k politickému riešeniu, tak vec pravdepodobne skončí na súde.

Podľa hovorcu ministra vnútra je možné podať k referendu sťažnosť. Ministerstvo to však neplánuje. „Jeho výsledok pre nás nie je záväzný. Dokonca aj samotná otázka referenda je postavená zle.“ Migračný úrad nejde v obci zriadiť žiadny dočasný utečenecký tábor. Prednostka Obecného úradu v Gabčíkove Eva Vargová hovorí, že otázku bola naformulovaná na základe petície. „Nedostali sme žiadne upozornenie, že je zlá, referendum sa bude konať aj napriek tomu.“

Ľudia sú neistí, no pre migrantov neplánujú meniť svoje návyky. „Už rozhodli. Čo môžeme robiť?“ pýta sa Judita Véghová (33) z obce Vrakúň. Zlé skúsenosti s predošlými migrantmi nemala, napriek tomu má obavy a vo svojej blízkosti by ich radšej nemala. Priznáva, že najmä pre strach z inakosti. „Časom sa ukáže.“

Judita Kukucsová (60) je vedúcou miestnych potravín. V predošlých rokoch, keď tu boli migranti, pracovala v Dunajskej Strede. „Zažila som ich počas cestovania autobusom. Boli hluční a bezočiví. Domáci boli radšej ticho.“ Spomína aj krádeže v obchodoch. Podnikateľovi Karolovi (62) migranti neprekážajú. „Nemám obavy, ale dcéra, ktorá sleduje rôzne médiá, sa bojí.“ Beáta Lörincová (47) sa strachuje o svoje dve deti, najmä o 20-ročnú dcéru. „Majú sem prísť len muži a 500 je naozaj veľa.“ Hovorí, že im bude častejšie volať, aby sa presvedčila, že sú v poriadku.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #Gabčíkovo #utečenci