Odborníci postup hlavy štátu kritizujú a upozorňujú, že celá vec sa môže tak naťahovať až do marcových volieb, navyše s neistým výsledkom.
Dovtedy však Ústavný súd bude pracovať v oklieštenom stave s 11 sudcami, namiesto trinástich. Ohrozené sú tak všetky veci, o ktorých rozhoduje plénum. Záväzný je totiž súhlas minimálne siedmich sudcov, takýto počet sa však nemusí nájsť.
Kiska vo štvrtok svoje rozhodnutie požiadať Ústavný súd o výklad základného zákona štátu zdôvodnil odlišnosťou ústneho a písomného znenia verdiktu tretieho senátu Ústavného súdu. Podľa prezidenta ten v ústnom stanovisku konštatoval, že porušil práva Evy Fulcovej, Miroslava Duriša a Juraja Sopoligu, pretože neuviedol riadne dôvody ich nevymenovania za ústavných sudcov. V písomnom stanovisku sa však súd podľa Kisku vyjadril, že právo nevymenovať kandidátov do funkcie sa na kandidátov na sudcov Ústavného súdu nevzťahuje, preto dôvody nevymenovania nie sú podstatné.
„Niektorí sudcovia Ústavného súdu robia rozhodnutia a píšu stanoviská, na ktorých sa nedokážu zhodnúť ani odborníci v oblasti práva,“ povedal Kiska. Prezident od súdu očakáva jednoznačné odpovede. „Aby bolo jasné, kto má akú zodpovednosť a kto má akú povinnosť,“ zdôvodnil svoj krok Kiska. Uviedol tiež, že nepovažuje za normálne, aby sa ústavní činitelia a experti na ústavné právo dohadovali, ako vlastne Ústavný súd rozhodol.
Ústavný súd na kritiku prezidenta do našej uzávierky nereagoval. Zatiaľ nie je známe ani stanovisko Národnej rady. Šéf parlamentu Peter Pellegrini sa k tomu, či vypíše novú voľbu, vyjadrí až po návrate z dovolenky. „Predseda parlamentu sa k tomu vyjadrí až v auguste,“ odkázal jeho hovorca Martin Dorčák.
To, čo urobil prezident, nie je pokus o riešenie, ale zbavenie sa čierneho Petra.Eduard Bárány, ústavný právnik
Prezident tvrdí, že len čo mu parlament schváli štvrtého kandidáta, bude mať dostatok kandidátov na to, aby mohol opäť rozhodnúť aj o trojici Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Durišovi, ktorých odmietol vymenovať a Ústavný súd rozhodol, že má v ich prípade konať. Ďalší dvaja uchádzači, ktorí sa tiež kvôli Kiskovmu postupu obrátili na Ústavný súd, svoje sťažnosti stiahli. Podľa prezidenta tým už nie sú kandidátmi na sudcov Ústavného súdu.
Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Bárányho predseda parlamentu nemusí vyhlásiť novú voľbu kandidáta dovtedy, pokiaľ Ústavný súd nepodá prezidentovi výklad o ústave pri menovaní kandidátov. Upozornil tiež na to, že aj keby Ústavný súd dal výklad v prospech prezidenta, neznamená to ešte, že parlament musí zvoliť nového kandidáta. „To, čo urobil prezident, nie je pokus o riešenie, ale zbavenie sa čierneho Petra,“ reagoval Bárány. Toho Kiska podľa právnika hodil parlamentu a Ústavnému súdu.
Bárány trvá na tom, že prezident má dostatok kandidátov, z ktorých si môže vybrať. Ako tvrdí, ani výklad ústavy neruší rozhodnutie prezidenta o nevymenovaní kandidátov. Takže dvaja kandidáti, ktorí svoju sťažnosť stiahli, zostávajú naďalej kandidátmi. Bárány naznačil, že Kiska tak nemusí konať až do marcových parlamentných volieb.
Podobný názor má aj ústavný právnik Peter Kresák. „Chýba tu riešenie, ako hľadať cestu, ako veci riešiť a nie neriešiť,“ reagoval na Kiskovo rozhodnutie. Za problém označil aj to, ak by parlament Kiskovi zvolil ďalšieho nového kandidáta, aby mal dvojnásobný počet, z ktorých má vybrať dvoch ústavných sudcov. „To si vyberie zase iba jedného alebo aj niekoho z tých troch, ktorých už raz nemenoval?“ položil otázku Kresák.
Za problematické považuje aj hľadanie nových kandidátov. Kresák upozornil, že takmer všetkých odborníkov na ústavné právo už parlament v minulosti neodsúhlasil. „Odborníkov zaoberajúcich sa ústavným právom nie je zase až tak veľa,“ hovorí. Aj on predpokladá, že celá vec sa nemusí skončiť do parlamentných volieb.
Odborník na ústavné právo a prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba prednedávnom uviedol, že právne čistým riešením pre prezidentov ďalší postup by bolo, ak by Ústavný súd dal výklad ústavy. „Tento výklad, ktorý by podalo plénum, by bol všeobecne záväzný a platil by aj pre budúcnosť,“ upozornil Giba.
Kiska pred vyše rokom odmietol zo šiestich parlamentom schválených kandidátov na ústavných sudcov vymenovať troch. Vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, a to 10. júla 2014. Ostatní piati nespĺňali podľa neho podstatnú podmienku, ktorou je dlhodobá a sústavná práca, ktorá by ukazovala, že chcú byť ústavnými sudcami. Všetci sa sťažovali na Ústavnom súde. Ten v marci rozhodol pri troch kandidátoch, že prezident porušil ich práva a prikázal prezidentovi konať. Ďalší dvaja svoje sťažnosti stiahli.