Prečo sú u nás elektrické drôty vedené prevažne vzduchom?
Má to predovšetkým historické dôvody. Silové vedenia sa takto prevádzkujú niekoľko desiatok rokov.
Sme na tom horšie ako ostatné európske krajiny?
Slovensko má asi len štvrtinu energetických vedení uložených v zemi, čím sa radíme ku krajinám s najmenším počtom podzemného elektrického vedenia v Európe. Naopak, krajiny ako Nemecko, Holandsko alebo Dánsko majú 80 až 100 percent káblov distribučnej sústavy uložených v zemi. Pritom vonkajšie vedenia sú podstatne viac ovplyvniteľné zmenami počasia. Vietor, sneh, námraza alebo popadané stromy, to všetko spôsobuje menšiu spoľahlivosť a aj častejšie výpadky dodávok elektrickej energie koncovým odberateľom.
Ťahať vedenie pod zemou je však drahšie.
Ukladanie silových káblov do zeme je vo všeobecnosti časovo aj finančne náročnejšie a niekedy to môže byť aj z geologických a geografických dôvodov nerealizovateľné. Podľa môjho názoru sa naša sieť postupne modernizuje a sčasti sa vzdušné vedenia prekladajú do zeme. Samozrejme, všetko závisí od finančných prostriedkov. Je viacero oblastí, kde nie je technicky možné riešiť prívod elektriny podzemným vedením. Ako to bolo aj v prípade Slovenského raja.
Pád vrtuľníka však opäť ukázal, že vzdušné vedenia sú nebezpečné. Keď ich máme tak veľa, nemali by mať aspoň na viacerých miestach prekážkové značenia?
O tom sa teraz veľa diskutuje. To, ktoré oblasti sa musia označovať, napríklad markermi, stanovuje legislatíva. Územia by sa mali označovať intenzívnejšie a pravdepodobne by tomu mala predchádzať aj zmena legislatívy. Umiestňovanie markerov, teda leteckého prekážkového značenia, sa vykonáva podľa zákona o civilnom letectve. Dohľad nad ich dodržiavaním má Dopravný úrad, ktorý dohliada aj na navigačné služby a posudzuje bezpečnostné programy na ochranu civilného letectva.
V čom je podzemné elektrické vedenie výhodnejšie?
Tento typ siete poskytuje niekoľko výhod. Existuje priama súvislosť medzi pomerom káblových vedení a spoľahlivosťou siete. Vysoká odolnosť voči poveternostným vplyvom sa v praxi prejaví menším počtom výpadkov dodávok elektrickej energie. Navyše pri káblových vedeniach sa eliminuje riziko možných incidentov – tak s lietadlami, ako aj s vtákmi. Majú tiež nižšie prevádzkové náklady a nižšie straty elektrickej energie. Vedenie zabudované do zeme je asi najbezpečnejšia forma prepravy elektrickej energie.
Vzdušné vedenia ochranári označujú aj za „zabijakov“ vtáctva a dlho na tento problém upozorňujú.
Vzdušné vedenia predstavujú pre dosadajúce vtáky veľké nebezpečenstvo, najmä keď sa dotknú vodiča a uzemnenej časti vedenia. Na zmiernenie tohto ohrozenia distribučné spoločnosti v spolupráci so Štátnou ochranou prírody a s Ochranou dravcov na Slovensku spracovali spoločný technologický predpis zásad ochrany vtáctva, na základe ktorého realizujú opatrenia predovšetkým na vedeniach s vysokým ohrozením. Konkrétne Západoslovenská distribučná, a. s., plánuje do riešenia tohto problému počas nasledujúcich piatich rokov investovať 120-tisíc eur.
V súvislosti s nehodou vrtuľníka v Prielome Hornádu nás náš zdroj upozornil, že drôty, do ktorých sa stroj zachytil, sú vysoko. Približne 100 metrov nad zemou. V akej výške by malo byť vedenie vysokého napätia?
Štandardná výška elektrického vedenia je na úrovni 20–25 metrov. Pre lepšiu predstavivosť – taký tridsaťmetrový stožiar je ako desaťposchodový dom. Výška je daná aj vplyvmi prostredia tej-ktorej lokality.
Podľa spoločnosti, ktorej havarovaný vrtuľník patril, spomínané vedenie nebolo zaznačené v leteckých mapách.
Ja sa trošku čudujem tomu, že sa v leteckých mapách tieto vedenia neobjavili. Lebo to sú veci, ktoré nevznikajú náhle. Sú tam určite desiatky rokov (od r. 1966, poz. redakcie). Podľa môjho názoru nič nebránilo tomu, aby sa konkrétne toto vedenie v mapách zaznačilo vrátane jeho výšky. Dneska sa už dajú v geografických aplikáciách mapovať veľmi presne.