Sucho striedajú búrky, trpia ľudia aj zver

Búrky im okrem nižších teplôt priniesli aj problémy. Na cestu medzi Martinom a Žilinou sa zosunulo bahno a zostala na niekoľko hodín neprejazdná. V ostatných oblastiach je ale stále sucho. V týchto podmienkach trpia nielen ľudia, ale aj divo žijúca zver.

Popoludňajšia búrka a silná prietrž mračien vyhnali v piatok hasičov do ulíc Martina. V mestských častiach Jahodníky a Ľadoveň museli odstraňovať popadané stromy a odčerpávať vodu zo zatopených suterénov bytových domov.

Dopravu medzi Žilinou a Martinom zastavilo zosunuté bahno na ceste medzi Strečnom a Dubnou Skalou. „Asi 500 metrov od Vrútok v okrese Martin v oboch smeroch došlo k zosuvu pôdy a kamenia na celú šírku cesty po prívalových dažďoch,“ uviedol žilinský krajský policajný hovorca Radko Moravčík. Rovnaká situácia bola na tomto úseku aj pred dvoma mesiacmi.

Cesta zo Žiliny do Martina bola v piatok popoludní neprejazdná a zápchy sa tvorili na výjazde zo Žiliny. Autá stáli v kolóne aj v opačnom smere z Turca do Žiliny, na novej diaľnici pri Vrútkach. Postupne sa upchávala aj obchádzková trasa cez Terchovú.

Búrky, pri ktorých spadne veľa vody, teda prírode veľmi nepomáhajú, páchajú skôr viac škody. Voda väčšinou odtečie do najbližšieho potoka či rieky a spôsobuje záplavy. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal aj na sobotu výstrahy pred búrkami. Od nedele by sa už malo ochladiť, veľký vlahový deficit však potrvá aj naďalej.

Podľa Pavla Faška, klimatológa SHMÚ, by budúci týždeň nemali v niektorých dňoch dosahovať teploty ani 30 stupňov, a to dokonca ani v tých najteplejších oblastiach Slovenska. V nedeľu je Anny a stará pranostika tvrdí – Anna, chladná zrána.

„Po Anne sa ochladí, ale nebude to taký chlad, ktorý by si vyžadoval nejaké veľké obliekanie. Táto pranostika má svoje opodstatnenie aj v tom, že je päť týždňov po letnom slnovrate a nastal čas, keď je skracovanie dňa výraznejšie, preto aj vznikla táto pranostika. Tým, že sa predlžuje noc, vzduch sa viac ochladí, ako pred mesiacom,“ vraví Faško.

Anna dokázala byť v minulosti oveľa studenšia, ako bude túto nedeľu. V roku 1961 namerali v Oravskej Lesnej nula stupňov a v Lome nad Rimavicou len jeden stupeň Celzia. V roku 2003 v Kamenici nad Cirochou zas napršalo 55 milimetrov zrážok.

Aj toto leto padajú samé rekordy, v stredu padol rekord, keď priemerná denná teplota vzduchu dosiahla v Topoľčanoch 30,8 stupňa Celzia. Dovtedy najvyšší celodenný priemer bol pod 30 stupňov. Ďalším výnimočným javom sú tropické noci, keď teplota vzduchu nie je nižšia ako 20 stupňov. Na bratislavskej Kolibe a v Kuchyni na Záhorí neklesla vo štvrtok nočná teplota dokonca pod 24,6 stupňa Celzia, čo je v histórii meteorologických meraní výnimočná udalosť.

„V Bratislave na Kolibe teplota vzduchu neklesla pod 20 stupňov už siedmu noc po sebe. Je to dlhotrvajúce, a z toho vyplýva aj veľká záťaž pre ľudí. Ak by to bola jedna alebo dve noci, to sa dá preklenúť, ale keď to trvá týždeň, sú s tým problémy,“ hovorí klimatológ.

V horúčavách trpia aj zvieratá, ktoré sú odkázané na prírodné zdroje vody, pretože tej ubúda. Podľa Imricha Šubu, riaditeľa kancelárie Slovenskej poľovníckej komory, suchom trpia predovšetkým druhy, ktoré sú verné svojmu teritóriu a nedokážu migrovať za vodou. Je to predovšetkým malá zver, napríklad zajace, bažanty, jarabice, ale aj srnky. Pre tieto druhy môžu byť súčasné horúčavy tragické.

„Telá takto uhynutej zveri je ťažké nájsť v porastoch, objavíme len zlomok, ako napríklad srnča, ktoré sme našli tento týždeň uhynuté v blízkosti napájadla neďaleko Trnovca nad Váhom. Je nutné zabezpečiť vodu pomocou dočasných napájadiel, inak straty najmä na prírastkoch môžu byť až stopercentné. Nielen v dôsledku smädu, ale aj v dôsledku straty laktácie matiek, ktoré v tomto čase zabezpečujú prísun potravy pre svoje mláďatá v podobe materského mlieka,“ upozorňuje Šuba. Ide najmä o mláďatá zajaca poľného, ale aj srnčatá, ktoré matky prikrmujú mliekom až do novembra.

Poľovníci by podľa Šubu mali v týchto horúčavách budovať pre jelene, diviaky a ďalšiu raticovú zver umelé bahniská a napájadlá, kde sa môže zver ochladiť.

Vysoké horúčavy trápia aj vtáctvo. Podľa zoológa Samuela Pačenovského zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti predovšetkým mladí a slabí jedinci môžu aj uhynúť. Lesné vtáky sú na tom lepšie ako tie, čo žijú na otvorených priestranstvách, pretože lesný porast zmierňuje extrémne horúčavy, dodal ornitológ. Ľudia môžu vtákom pomôcť. Stačí, ak im vo svojich záhradkách pripravia napájačku.

Iný názor má lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré presadzuje filozofiu, že príroda si najlepšie poradí sama a darí sa jej oveľa lepšie, keď sa ju človek nesnaží manažovať. „Čo sa týka extrémov počasia, väčšina organizmov v lese si dokáže s tým veľmi dobre poradiť, pre prírodu je to menej extrémne ako pre ľudí. Ak majú organizmy možnosť voľne sa pohybovať, tak sa dokážu prispôsobiť a prežiť. Nie je potrebné teraz nejako veľmi pomáhať,“ vraví Erik Baláž z tohto združenia.

A aká je vyhliadka počasia na začiatok augusta? Po prechodnom ochladení by sa malo začať opäť otepľovať. Sucho bude pretrvávať ďalej. Faško pripomína, že august je charakteristický stabilnejším počasím, frekvencia prechodu poveternostných frontov nebýva taká výrazná, ako v prvej polovici leta. Ak sa to potvrdí aj teraz, príležitostí na to, aby sa vyskytovali zrážky a búrky, by malo byť menej ako doteraz.