Štefánikova letecká bunda nesie stopy dávnej tragédie

Bola takmer sto rokov skrytá pred zrakmi verejnosti. Čiernu leteckú bundu, v ktorej prišiel v roku 1919 o život generál Milan Rastislav Štefánik, mohli prvýkrát vidieť záujemcovia uplynulý víkend. Je vystavená v Štefánikovom rodnom dome v Košariskách neďaleko Myjavy, v expozícii, ktorú vynovili k 135. výročiu jeho narodenia.

27.07.2015 15:00
Bunda M.R. Štefánika Foto: ,
Túto leteckú bundu mal Štefánik oblečenú na svojej generálskej uniforme, keď lietadlo Caproni havarovalo.
debata (5)

Kožená bunda s kožušinovým golierom a futrovaním bola dlhý čas odložená v depozite múzea. Nie vždy bolo v móde prezentovať jeho pozostalosť. Ako bežal čas, vždy sa našiel niekto, komu Štefánik prekážal. Raz bol čechoslovakista, potom bol jeho veľkým nedostatkom odmietavý postoj k boľševikom. Až v roku 2011 sa Slovenské národné múzeum pustilo do reštaurovania jeho leteckej bundy.

„Bola aj snaha potvrdiť na základe analýzy DNA autenticitu tejto bundy. Napriek všetkej snahe sa DNA nepodarilo určiť. Pri reštaurovaní išlo len o to, aby sa odstránili nečistoty, ktoré na bunde boli. Poškodenia, ktoré na nej zostali pri havárii, sa neodstraňovali, zostala zachovaná v pôvodnom stave,“ vraví Eva Králiková, pracovníčka Slovenského národného múzea a spoluautorka výstavy v Štefánikovom rodnom dome.Aj tento exponát pochádza zo Štefánikovej pozostalosti, ktorá bola v roku 1920 prevezená z Paríža do Prahy a neskôr na Slovensko.

Na jednom mieste je bunda roztrhnutá a čiastočne spálená. Eva Králiková pripomína dobové dokumenty, podľa ktorých bol Štefánikov odev najmenej poškodený, generál vypadol z lietadla neďaleko Ivanky pri Dunaji ešte pred nárazom na zem. Jeho traja spoluletci zostali v lietadle a boli viac popálení. Zo stroja nezostalo veľa, pár ciferníkov, torzovité zvyšky drevenej konštrukcie a dokrútená vojenská šabľa sú vystavené vo vedľajšej vitríne. Je však veľmi pravdepodobné, že množstvo predmetov si z miesta nešťastia poodnášali zvedavci, ktorí sa tu zhromaždili. Aj jeho generálska čiapka skončila v rukách zvedavého chlapca, ale neskôr sa dostala do múzea. Aj tá je teraz v Košariskách.

O Štefánikovi je známe, že veľmi rád cestoval. Zamiloval si Tahiti, ale cestoval aj po Afrike, Amerike, Oceánii, Rusku, Japonsku. Predmety z ciest po exotických krajinách sú asi najviac zachovanou expozíciou. Pekný je aj jeho cestovateľský kufrík, v ktorom mal všetko potrebné, okrem iného aj taniere na jedlo či šálky na čaj, všetko z porcelánu.

Je neuveriteľné, koľko toho dokázal precestovať za svoj krátky život, keď zomrel, mal 38 rokov. „Je to až neskutočné, najmä pri jeho zdravotnom stave. Neprestajne trpel zdravotnými ťažkosťami, hocikedy odpadol, mal problémy so žalúdkom. Napriek tomu sa vydal na dlhú cestu loďou alebo cestoval po Tahiti na vozíku ťahanom koňom. Bol to jednoducho cestovateľ, nerobilo mu to problém,“ dodala Eva Králiková.

Podľa unifomy vidieť, akú mal velikán... Foto: Milan Kráľ, Pravda
Uniforma Podľa unifomy vidieť, akú mal velikán slovenských dejín útlu postavu.

Na Tahiti skúmal hviezdnu oblohu, ale veľmi rád aj fotografoval. Známy je jeho akt tahitskej krásky, ktorý je zrejme prvým fotografickým aktom, ktorého autorom je Slovák. Bola to vraj jedna z jeho lások. V knihe Jána Juríčka z roku 1968 sa spomína príhoda s mladou tahitskou dievčinou, ktorá mala Štefánika rada. Verila, že sa dokáže rozprávať s hviezdami, tak ho pozvala k sebe, aby ju liečil, pretože mala tuberkulózu. Nechcel ju zarmútiť, a tak predstieral, že ju vyšetruje. Ona vzala jeho hlavu do svojich rúk, pritisla si ju k hrudi a spýtala sa: „Počuješ tlkot môjho srdca?“ Onedlho na to zomrela.

Na Tahiti chcel Štefánik po skončení vojny žiť. So svojou snúbenicou, talianskou markízou Giulianou Benzoniovou, ktorá bola o dvadsať rokov mladšia od neho, si vraj robili plány, že budú striedavo žiť pol roka na Tahiti, pol roka v Európe. Mesiac pred svadbou však lietadlo, v ktorom sa viezol Štefánik, havarovalo. Tragédia nie je dodnes jednoznačne vysvetlená. Talianska šľachtičná zostala Štefánikovi verná, až do svojej smrti v roku 1982 sa nevydala a kým mohla, chodila k jeho mohyle na Bradle.

Kým nestretol Giulianu Benzoniovú, prežil Štefánik viacero lások a ľúbostných románov. Ženy ho jednoducho zbožňovali, hoci podľa dobových prameňov nebol práve ideálom mužskej krásy. Postavy skôr nižšej, útlej, tvár poznačená kiahňami, postupujúca plešina. Mal však charizmu, šarm a dar reči. Mnohým ženám a dievčinám učarovali jeho modré oči.

Na odhalenie vynovenej expozície prišla aj Tamara Dudášová, praneter Milana Rastislava Štefánika. Má 69 rokov a vie o ňom z rozprávania svojho starého otca Ladislava Štefánika, Milanovho brata. Ladislav Štefánik bol notárom v Spišskej Novej Vsi, kde dožila svoj život aj ich matka Albertina Štefániková.

„Moje celé meno je Tamara Michaela Albertina Dudášová, rodená Štefániková. Meno mám teda po mojej prababičke, ktorej sme hovorili babuľka. Okrem rodného priezviska mi po Štefánikovi zostal jeho lodný kufor. Možno by sme boli prekvapení, čo všetko by nám ten kufor povedal, keby vedel rozprávať. Môj starý otec bol veľmi hrdý na svojho brata. Z jeho myšlienok sa mi najviac páči táto – ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem,“ vraví s úsmevom Tamara Dudášová.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #M. R. Štefánik #letecká bunda