Monitorovacie systémy prinesú autoškolám ďalšie náklady. Predpokladáte, že niektoré preto zaniknú?
Nemyslím si, že kvôli tomu ubudne nejaká podstatná časť autoškôl. Skôr je otázka, čo to prinesie. Monitorovanie môže mať význam napríklad pre rodičov, ktorí si môžu na internete cez počítač pozrieť, ako ich syn či dcéra jazdia, čo už majú za sebou. Aby vedeli, že peniaze, čo vložili do autoškoly vo forme poplatku za výcvik, sú dobrou investíciou, že sa vrátia. Ale nie je potrebné robiť to legislatívne, vidím to ako komerčnú záležitosť. Autoškola, čo ponúka niečo viac ako ostatné, získava náskok.
A čo sa týka cien kurzov?
Mám dojem, že ceny kurzov sa nebudú meniť. Skôr to pôjde na úkor majiteľov autoškôl ako ich žiakov. Konkurencia je veľká, len čo by zvýšili cenu, sú oproti ostatným v nevýhode.
Prinesie povinné GPS aj skvalitnenie práce autoškôl?
S prípravou vodičov treba niečo robiť, lebo metodika výučby a výcviku vodičov sa dlhé roky nemenila. Dalo by sa povedať, že 40 – 50 rokov je rovnaká. Za taký dlhý čas sú však problémy niekde inde ako pred polstoročím. Podľa mňa nie je ani tak problém s dodržiavaním doby a trasy výcviku. Monitorovanie mi pripadá ako administratívny ťah, ktorý sa dá veľmi ľahko skontrolovať.
Som presvedčený, že väčšina autoškôl to chápe ako zbytočné náklady, reálne to do skvalitnenia výcviku nič neprinesie. Žiaci budú jazdiť 45 minút, ale aký je v tom rozdiel, či to bude trištvrtehodina, alebo polhodina, keď budú jazdiť na trase, ktorú zvládnu aj na spiatočku. Problém je niekde inde, mala by sa zmeniť metodika. Autocvičisko sa nemenilo 50 rokov. Výcvik by sa mal skvalitniť, mal by byť oveľa náročnejší, ako je teraz.
V čom konkrétne by sa mal výcvik zmeniť?
Začínajúci vodiči nie sú pripravení jazdiť v zhoršených podmienkach. Mnohí si robia vodičský kurz v lete. Alebo si ho robia v meste, kde nie je ani semafor. Ako sú potom pripravení na jazdu na zasneženej ceste alebo v rušnom meste? V Bratislave je určite iná situácia ako napríklad vo Veľkom Krtíši. Problémom býva aj prinútiť inštruktora, aby išiel robiť v noci. Preto treba zmeniť metodiku.
Nepomohlo by k vyššej kvalite zavedenie viacfázového výcviku?
Pomohlo, ale kto to bude financovať? Ideálny by bol záujem samotných vodičov. Ako však poznáme Slovákov, zopár zodpovednejších by si to zobralo k srdcu a ostatní by na to kašľali, lebo je to čas navyše, a hlavne ďalšie peniaze. Keď vidím začínajúcich vodičov, ako jazdia po tých starých autocvičiskách, je mi z toho smutno. Určite by mali absolvovať aj školu šmyku. Vidím to tak, že absolventov treba nechať, aby nejakú dobu jazdili, aby dostali do krvi nejaké profesionálne návyky, a potom urobiť nejaký druhý stupeň, ktorý by sa zameral na extrémnejšie situácie. A tu prichádza na rad druhá otázka, kde sa to majú učiť? Lebo na Slovensku nejaké cenovo prístupné zariadenia na takýto výcvik neexistujú.
Kde je teda podľa vás riešenie?
Problém je v tom, že chceme, aby autoškoly chrlili veľmi dobre pripravených ľudí, ale štát pre to nič nerobí. Autoškoly sú už teraz na hrane, čo sa týka rentability. Podľa mňa by nebol veľký problém vyčleniť zo štátnych prostriedkov 2 až 3 milióny eur a kúpiť pre autoškoly trenažéry, alebo vybudovať kvalitné autocvičiská s maketami áut. Teraz sa žiaci učia cúvať medzi kužeľmi, a to má od reality veľmi ďaleko.