Provinciál spoločnosti Jaroslav Jaššo o tom hovoril so starostom obce už začiatkom júla. „Povedal mi o zámere misijnej spoločnosti pomôcť kresťanským utečencom zo Sýrie a sto ich umiestniť v Ladcoch. Predstava je taká, že by mali byť ubytovaní v unimobunkách, kontajnerových domčekoch. Zároveň by im poskytli prácu, a to formou pestovania poľnohospodárskych plodín v skleníkoch vybudovaných v tomto areáli,“ priblížil starosta obce Jaroslav Koyš.
Pravda oslovila aj provinciála spoločnosti sv. Vincenta Jaroslava Jašša, ale ten sa na túto tému nechcel rozprávať. Pripomenul len, že utečencom treba pomôcť, pretože trpia a mrzí ho, že sa to takto rozmazáva. Starostovi Ladiec chce napísať list, v ktorom mu situáciu vysvetlí, aby „nevznikalo v obci zbytočné napätie a išlo to správnym kresťanským smerom“.
Správa vyvolala medzi ľuďmi obavy a začali spisovať petíciu proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora. Podľa Miroslava Sňahničana, predsedu petičného výboru, doteraz ju podpísalo asi 900 obyvateľov Ladiec, kde žije približne 2 600 ľudí. „Nie sme proti utečencom, rozhodne sme však proti umiestneniu sto cudzincov v Ladcoch. Čo bude ďalej s týmito ľuďmi? Ako dlho tu budú? Čo budú robiť celé dni? Dokedy vydržia peniaze na financovanie stravy a ošatenia? A čo príde potom, keď sa peniaze minú?“ pýta sa Sňahničan.
Kaštieľ, ktorý kedysi slúžil ako internát pre žiakov odborného učilišťa, je od roku 2008 opustený. Chodia tam rôzni asociáli, ktorí z neho odniesli všetko, čo sa dalo speňažiť, a to ostatné rozbili. Rozľahlá budova je v dezolátnom stave. Starosta tiež pripomína, že ku kontajnerovým domčekom by bolo nutné vybudovať prípojky inžinierskych sietí a s niečím takým územný plán obce nepočíta.
Rezort vnútra o iniciatíve na pomoc utečencom rádu sv. Vincenta podľa vyjadrenia tlačového odboru rezortu vie. Bližšie sa však k tomu nevyjadril.
Ministerstvo zároveň nepotvrdilo ani nevyvrátilo špekulácie, že by v Ladcoch mohli bývať niektorí zo sto sýrskych kresťanov, ktorých sa štát chystá v najbližších dvoch rokoch prijať. Tlačový odbor pripomenul, že utečenci musia najskôr prejsť azylovou procedúrou a až po udelení azylu alebo medzinárodnej ochrany môžu byť umiestnení kdekoľvek na Slovensku.
V praxi to znamená, že najskôr pôjdu do záchytného tábora v Humennom, kde prejdú povinnou lekárskou prehliadkou a pohovorom. Neskôr sa presunú do jedného z dvoch pobytových táborov v Rohovciach alebo v Opatovskej Novej Vsi, ktorý je určený pre zraniteľné skupiny, ako sú rodiny s deťmi alebo slobodné matky. Tam budú dovtedy, pokiaľ dostanú štatút utečenca alebo ich Slovensko vyhostí.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Termín, kedy by mohli byť premiestnení na Slovensko, nie je podľa rezortu známy. Minister vnútra podľa nedávneho vyjadrenia predpokladá, že 50 ľudí príde na budúci rok, ďalší v roku 2017. Petíciu proti dočasnému utečeneckému táboru mali aj v Gabčíkove, kde bude v nedeľu aj referendum. V zariadení v tejto obci majú byť dočasne umiestnení žiadatelia o azyl v Rakúsku. Rezort vnútra zdôrazňuje, že ľudia, ktorých Slovensko len dočasne ubytuje na základe nedávno podpísanej zmluvy s Viedňou, sa vrátia do Rakúska. Referendum bude platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina obyvateľov, rezort vnútra však nie je povinný sa výsledkom riadiť.
Nálady verejnosti voči utečencom sú podľa ľudskoprávnych aktivistov odrazom rétoriky strachu, ktorý niekoľko mesiacov šírili politici. „Vláda od začiatku vystupuje tak, že vykresľuje utečencov ako hrozbu, takže niet sa čo čudovať týmto reakciám ľudí,“ povedala Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. V Gabčíkove ponúkli verejnú diskusiu s občanmi, teda to, čo podľa mimovládiek mala robiť vláda. „Pri znovuotvorení tábora v Gabčíkove si ani minister vnútra, ani premiér nenašli čas, aby s ľuďmi komunikovali, všetko, čo vedia je len z médií,“ dodala Števulová.
Zároveň upozorňuje, že výber utečencov by nemal byť založený na náboženskej diskriminácii. „Oficiálna vládna politika by nemala byť založená na náboženskom rozlišovaní. Kritériom je naliehavosť prípadu, zraniteľnosť, teda to, kto pomoc urgentne potrebuje. Rodiny s deťmi, slobodné matky, mladí ľudia, otcovia s deťmi,“ vysvetľuje Števulová.
Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku protesty proti dočasným táborom nie sú nové. „Máme to v sebe – postoj, že všetci niečo podporujeme, ale nechceme to mať na našom dvore,“ hovorí Oravec. Podobné petície sa podľa neho spisujú napríklad aj pri zriadení krízových centier pre týrané ženy. „Teraz je to kombinácia celkového odmietania zariadení sociálnych služieb s masovou hystériou a protiutečeneckým ošiaľom, ktorý sa zdvihol v uplynulých mesiacoch. K nemu veľmi prispievali vyjadrenia politikov a vlády, ktorá vykresľovala obraz o hrozbe islamského strašiaka,“ dodal Oravec, podľa ktorého zlyhala predovšetkým politická verejnosť.