„Spočiatku to tu niektorí brali ako za trest. Teraz však na tomto krásnom zámku všetci pracujeme aj srdcom,“ hovorí Maja. Aj v mene svojich mužských kolegov, ktorí takisto, v rámci už tradičného a osvedčeného celoštátneho projektu, dostali od hlohoveckého úradu práce šancu zamestnať sa od jari do jesene na obnove tejto kultúrnej pamiatky.
„Ak nás Maja nemá v práci zahanbiť, musíme sa poriadne obracať. Plný fúrik jej však vláčiť nedovolíme,“ tvrdí ďalší tunajší pracant Mário Knobloch. Vyučený maliar natierač má pre vážne zdravotné postihnutie o 55 percent zníženú pracovnú schopnosť. „Vážim si preto túto príležitosť,“ pochvaľuje si.
Traja chlapi vypratávajú neporiadok z dvoch miestností a priľahlej chodby s renesančnými klenbami na prízemí zámku. Oškrabujú plesnivé steny, na ktorých už odkryli aj zvyšky zrejme vzácnych farebných fresiek. Krompáčom drvia „socialistickú“ betónovú podlahu, ktorú nahradí drevená palubovka. Odhalili tiež základy či pilier vchodu do pôvodného stredovekého hradu, ktorý na rovnakom mieste stál od 11. storočia.
Ivan Mikula je povolaním mechanizátor, robil aj pre dve automobilky. Mário Paulík zase vyučený murár, Peter Orihel strojný zámočník. „V Hlohovci a okolí je momentálne ťažké zamestnať sa. Len tento mesiac odtiaľto odišli tri firmy,“ spomenie Peter. „Tu sa nám však páči. Už sme infikovaní zámockým vírusom,“ smeje sa Ivan, ktorý svojou vždy dobrou náladou dvíha „morálku družstva“.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Kedysi, keď ho ešte vlastnil známy rod Erdődyovcov, patril kaštieľ k pýcham Hlohovca. Navštívil ho aj cisár c. a k. monarchie František Jozef. Za druhej svetovej vojny ho však zmenili na poľný lazaret a za bývalého režimu slúžil ako armádny sklad, detský domov aj polepšovňa.
Po zamatovej revolúcii chcela síce hlohovecká radnica pamiatku prestavať na reprezentačné účely, ale všetci nádejní sponzori ju napokon nechali v štichu. „Ako rodáčke z Hlohovca mi to nedalo pokoj, že by sa zámok mal zrútiť, tak mi napadlo založiť občianske združenie na jeho záchranu,“ hovorí predsedníčka OZ Zámok Hlohovec Jana Kvantová.
Doplní, že časť objektu v roku 2014 získali od mesta do prenájmu. Predsavzali si, že aspoň časť priestorov dajú do takého stavu, aby do nich mohla vstúpiť verejnosť. Začali skromne, obnovou dvoch prízemných miestností. V budúcnosti v nich plánujú zriadiť expozíciu o histórii zámku. Na dvoch percentách z daní dobrovoľných darcov zozbierali okolo 10-tisíc eur. „Od ministerstva kultúry sa nám podarilo získať grant osemtisíc eur v rámci projektu Obnovme si svoj dom. Z týchto peňazí nakupujeme stavebný materiál, objednali sme výrobu dobových okien, mreží a podobne,“ pokračuje šéfka.
Podmienkou pridelenia dotácie však bolo zamestnať aj niekoľko ľudí evidovaných na úrade práce. „Vytvorili sme sedem pracovných miest. Pre šesť robotníkov a jedného človeka na stavebný dozor,“ vymenúva. Pripúšťa, že všetci adepti neprešli jej prísnym výberom. Niektorí sa podľa nej ukázali ako nepoužiteľní, no tí, čo prešli, obstáli zatiaľ na výbornú. Na mzdy pre nich poskytol úrad práce združeniu 4 600 eur mesačne. A k tomu aj ďalšie peniaze: na pracovné pomôcky, lekárske prehliadky a úrazové poistenie. Na jedného pracovníka to vychádza o čosi viac, ako je minimálna mzda. „Mrzí nás len to, že prácu získali iba do konca októbra. V interiéroch by predsa bolo možné robiť aj zime,“ uvažuje Kvantová.
Všetci spoločne veria, že grant od ministerstva sa im ujde aj na budúci rok. Ako tvrdia, tento zámok majú Hlohovčania „v génoch“. Vidia, ako obyvatelia mesta s nadšením sledujú, že sa tu veci znovu hýbu. „Napríklad na nedávne Jarné zámocké slávnosti, ktoré sme usporiadali v priľahlom parku, prišlo okolo päťtisíc ľudí. Mnohí nám chcú pomôcť, prispieť finančne aj brigádnicky,“ hovorí predsedníčka. Mesto už podľa nej vyčlenilo zo svojho rozpočtu aj peniaze na opravu vyčisteného krovu, jeho ošetrenie a zakonzervovanie.
Obnovovaná pamiatka síce stále pripomína skôr strašidelný zámok, ale raz sa môže stať ozaj vychyteným lákadlom pre domácich aj zahraničných turistov. A priniesť nejedno euro do mestskej pokladnice. „Krásne ho vidieť z diaľnice. Aj včera sa tu zastavili nejakí Američania a čudovali sa, aký skvost nám to ide spadnúť na hlavu,“ uzavrela Jana Kvantová.
Obnovme si svoj dom
Celoštátny projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva funguje od roku 2012. Tento rok poskytuje dočasnú prácu asi 550 nezamestnaným. Ich mzdy, ale aj náklady na pracovné pomôcky, lekárske prehliadky či úrazové poistenie hradia úrady práce. Opravujú celkovo 40 objektov, konkrétne napríklad hrady Lietavský, Šášovský, Zborovský, Blatnica, Branč, Tematín a iné. Pracuje sa však aj na zámku v Hlohovci, v parkoch v obciach Ražňany, Spišský Hrhov a Jablonica či vo vojenských bunkroch vo Vyšnom Komárniku. Ministerstvo kultúry obnovu podporilo dotáciou 733 300 eur, tieto peniaze slúžia na kúpu stavebného materiálu a odborné práce.