Príslušníci marginalizovanej rómskej menšiny sa snažili poukázať na často prehliadaný fakt, že aj medzi nimi sa nájde mnoho úspešných ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom a čo je najdôležitejšie, svoju prácu milujú. Mnohí vyštudujú vysokú školu, mnohí sa bez problémov uchytia na trhu práce. Niektorí, predovšetkým rómski absolventi, také šťastie nemajú.
Potrebujú pomocnú ruku
Problém nízkej zamestnanosti menšín rieši napríklad Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitosti, ktorý svoju činnosť tiež predstavil na akcii. „Vyvíjame rôzne aktivity, ktoré pomáhajú sprístupniť prácu ľuďom s menšou šancou presadiť sa na trhu práce. Nie je problém zamestnať muža, ktorý má rodinu a chce pracovať, je však problém zamestnať napríklad absolventa bez skúseností, ak je ešte k tomu Rómom,“ uviedla pracovníčka odboru Dagmar Litterová.
Ona sama je Rómka. Problém s prácou však nemala, pretože má dobré zázemie, vysokoškolské vzdelanie a ovláda cudzie jazyky. To sa nedá povedať o mnohých Rómoch z osád, ktorým podľa nej najprv treba podať pomocnú ruku. „Myslím si, že o pomoc záujem majú. Musia sa však najprv naučiť ľuďom, ktorí im chcú pomôcť, dôverovať,“ myslí si Litterová.
Podľa nej je veľmi dôležité, aby ich niekto viedol správnym smerom, ale aj to, z akých pomerov pochádzajú, či aké vzory majú vo svojom okolí. Osobne sa stretla s mnohými prípadmi, keď práve podpora a dôvera pomohli. Jeden chlapec, ktorý najprv navštevoval špeciálnu základnú školu, sa nakoniec dostal na vysokú a teraz pracuje ako doktorand. Litterová je presvedčená, že to chlapcovi najviac pomohli učiteliua, ktorí sa mu venovali a presvedčili rodičov, že sa to dá. „Málokto vie, že medzi poberateľmi sociálnych príspevkov netvoria väčšinu rodiny s deťmi, ako si mnohí myslia, ale práve rómski absolventi vysokých škôl,“ dodala Litterová.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Tvrdili mu, že svoj sen nedosiahne
Nadporučík Ján Berky začal o práci policajta snívať už ako päťročný. „Ako som rástol, počúval som množstvo názorov, že policajtom byť nemôžem, že sa ním určite nestanem. Jedna známa mi dokonca povedala, že ak sa mi to podarí, zje podrážku z topánky,“ povedal Berky, ktorý je dnes policajtom už 16 rokov.
„Keďže som bol priekopníkom, mal som to spočiatku naozaj ťažké. Teraz už majú mladí policajti aspoň vyšliapaný chodník,“ pokračoval Berky, ktorý sa osem rokov venuje práci s rómskou komunitou. Priznal, že jeho práca nie je ľahká, stretáva však množstvo dobrých ľudí, ktorí nemajú šancu sa v živote lepšie presadiť.
„Žiť normálny život chcú všetci, záleží však na tom, čo je pre nich tou normou. Pre niektorých je normou aj to, keď žijú bez základnej hygieny, bez podmienok na štúdium či na spanie. Keď nemáte naplnené základné potreby, môže sa stať, že to ostatné je pre vás nedosiahnuteľné asi tak, ako pre mňa Mesiac,“ vysvetlil Berky a dodal, že pre jeho prácu je prvoradá dôvera a dobrý vzťah, zaváži, keď pracovník pochádza z rovnakej komunity. Ak napríklad policajt zasahuje v bitke a Rómovia ho poznajú, majú rešpekt, často sa potom za svoje konanie až hanbia.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Armáda mu poskytla istotu
Mnohí Rómovia sú aj v slovenskej armáde, napríklad v Prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave. Roman Gubejči tam pracuje už desať rokov. „Keď som si po skončení školy hľadal prácu, záležalo mi na tom, aby mi práca poskytovala dlhodobú istotu, preto som sa rozhodol byť vojakom. Veľmi ma to baví, pretože to človeku poskytuje možnosti neustále sa zdokonaľovať, či už po fyzickej alebo vedomostnej stránke,“ povedal Gubejči a dodal, že jeho najväčším cieľom je udržať si stále zamestnanie, pracovať na svojom rozvoji a zabezpečiť vlastnú rodinu.
Úspešné zamestnanie získal najmä vďaka dobrému rodinnému zázemiu a podpore rodiny, ktorá mu vždy podala pomocnú ruku. „Ak Rómovia túto podporu nemajú, je to veľmi ťažké. Možno im ich súčasný stav stačí, ak sa však chcú pohnúť ďalej, musia sa vzdelávať. Ja som našťastie vyrastal v prostredí, kde bola práca, hygiena a starostlivosť o deti samozrejmosťou, niektorí však majú priority nastavené inak,“ dodal Gubejči.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Učia ich zdravšiemu spôsobu života
Tam, kde sú podmienky najhoršie a rodinné zázemie chýba, musia podať pomocnú ruku podporné organizácie. Projekt Zdravé komunity pracuje v mnohých rómskych osadách na Slovensku a venuje sa najmä zdravotnej osvete. Zdravotní pracovníci sú tiež Rómovia, zvyčajne pochádzajú z rovnakej komunity, v akej pôsobia.
„Zameriavame sa na ochranu zdravia a prevenciu pred chorobami. Najčastejším problémom je vysoký krvný tlak a cukrovka, takiež vši a závislosti od alkoholu. Dôvodom je zlý životný štýl, Rómovia sa stravujú lacnými a nezdravými potravinami. Sú to mastné jedlá a množstvo chleba, skrátka jedlo, ktoré rýchlo zasýti,“ vysvetlil Július Rusnák, ktorý je koordinátorom tímu zdravotníkov. Práca s Rómami, ktorá je občas behom na dlhú trať, ho baví. „Je tam vidieť výsledky a zmenu v komunitách, reálne tak meníte životy ľudí,“ dodal zdravotník.