Slováci sú čoraz agresívnejší. Chýba im pokora

Podľa odborníkov je v tomto prípade vodou na mlyn pocit, že si ľudia môžu dovoliť čokoľvek. Chybou je tiež, že tresty prichádzajú príliš neskoro.

A výsledok? Zranení nevinní, škody na majetku a bezmocnosť. Jednou z takýchto obetí je aj žena, ktorá vo štvrtok vinou agresívneho muža spadla v trolejbuse v Banskej Bystrici a poranila si hlavu. Neudržala sa, keď vodič MHD prudko zabrzdil, aby sa nezrazil s autom, ktoré mu nedalo prednosť. Ďalšou je vodička električky v Košiciach, ktorú brutálne napadol muž iba preto, že ho upozornila, že nemôže nastúpiť, lebo jeho pes nemá náhubok. Traja mladíci v Prešove zas surovo zbili v autobuse 40-ročného muža, ktorý sa im odvážil povedať, aby neboli vulgárni, o pár týždňov neskôr Bratislavčan napadol v električke ženu.

Svoje si vypočuli aj policajti. „Toto si vy chlapci nedovoľujte! Zavri si hubu a buď ticho!“ takto podráždene zareagoval vodič auta, ktorého hliadka zastavila kvôli bežnej cestnej kontrole. Arogantný vodič nemal pri sebe doklady a bol zjavne nervózny. Policajtom po sérii nadávok nakoniec ušiel. Všetko však nakrútila kamera, ktorú policajti testujú.

Policajné prezídium eviduje v prvom polroku tohto roka 99 prípadov napadnutia strážcov zákona, čo je považované za útok na verejného činiteľa. Z tejto štatistiky nie je zrejmé, o aké násilie išlo. Podľa hovorkyne prezídia Denisy Baloghovej sa policajti stretávajú so všetkými prejavmi agresivity. „Musia byť stále pripravení na rôzne prejavy útokov, a to aj pri riadení križovatiek alebo riešení dopravných nehôd,“ uviedla Baloghová.

Mnohí šoféri sa agresívne správajú aj voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Najhorší sú podľa Baloghovej tí, ktorí kľučkujú medzi vozidlami pri súbežnej jazde, vytláčajú vozidlá, jazdia na červenú, tlačia sa na pred nimi jazdiace auto. Bezohľadní sú napríklad vodiči, ktorí jazdia pri stredovej čiare, či pomalí, váhaví a nečitateľní s pomalými reakciami. Predpisy porušujú aj tí, čo jazdia rýchlo, používajú hanlivé gestá, telefonujú a píšu správy za volantom či nepoužívajú smerovky.

Na nevhodné spoločenské správanie má špeciálny vplyv aj leto. Práve vtedy sú ľudia podľa majora Milana Turčana z Mestskej polície v Žiline častejšie agresívnejší na verejnosti a v podnikoch. „Najmä keď sú prázdniny a mladí sa chodia zabávať,“ vysvetlil Turčan. Ako uviedol, s priestupkami sa stretávajú denne.

V zahraničí sa však Slováci správajú inak ako doma. „Často chodievam do Rakúska, do Nemecka a vidím, že tam našinec neprekročí najvyššiu povolenú rýchlosť ani nedovolí svojmu dieťaťu zahodiť na zem papierik z cukríkov,“ vysvetľuje náčelník Mestskej polície v Prešove a zároveň prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska Ján Andrejko. A doma? Keď policajt podľa neho na ulici upozorní rodiča, že jeho dieťa zahodilo na zem papierik, tak sa naňho osopí, že či nemá nič lepšie na práci.

Agresivita je podľa psychológov nebezpečný psychosociálny jav, kedy ide o hrubé presadzovanie svojho záujmu. Má viacero podôb, môže sa prejavovať fyzicky, ale aj slovne. Zanecháva nepríjemný pocit, v niektorých prípadoch aj bezmocnosť. Prejavuje sa vo všetkých vekových skupinách, žiaľ, aj u detí.

Psychológ František Skokan stúpajúcu agresivitu vysvetľuje tým, že ľudia svoje práva nechápu tak, ako by mali, a dovoľujú si čokoľvek. „Teraz sa právne vedomie posúva, ľudia sa učia, na čo všetko majú práva, akurát sa to už potom nesprávne aplikuje. Na druhej strane je agresívne správanie spojené aj s tým, že sa máme dobre, máme všetko a niekedy nevieme zvládať sami seba, chýba nám pokora v správaní,“ upozorňuje Skokan.

Agresivita má korene aj v rodine. „Ak je dieťa svedkom takéhoto správania u otca alebo matky, preberá tieto vzory a stávajú sa preň normou,“ hovorí Skokan. Ľudí podľa neho vychováva aj samotná spoločnosť. Dovoľujú si viac, pretože vidia, že nie sú potrestaní tí, čo sa nesprávajú v súlade so zákonmi.

Súhlasí s ním aj náčelník Mestskej polície v Prešove Andrejko. „V dnešnej dobe sa všetko bagatelizuje. Zjednodušujú sa však aj závažnejšie priestupky a trestné činy, akými sú napadnutia či lúpeže. Ľudia neberú priestupky vážne a majú pocit, že môžu všetko,“ myslí si náčelník. Podľa jeho mienky sme už voči priestupkom, ale aj voči niektorým trestným činom príliš tolerantní. Problém vidí aj v tom, že tresty prichádzajú neskoro, po niekoľkých mesiacoch alebo dokonca po roku. „Navyše niektorí ľudia môžu dostať pokutu niekoľkokrát a nemá to na nich žiadny výchovný efekt. Najmä majetnejší ich nemajú problém platiť. Preto som za to, aby sa tresty odpykávali aj verejnoprospešnými prácami,“ zdôrazňuje Andrejko.

Agresivitu podľa Skokana nie je možné zastaviť, ak tu naďalej bude vládnuť slabá trestnosť. Treba začať zhora. „Ak niekto z vysokopostavených ľudí poruší normy, musí sa za to zodpovedať, a nie hľadať, ako z toho uniknúť. Potom sa to rozširuje ďalej, a keď môže on, potom môžu aj iní. Je to celospoločenský problém, a teda sociologický, a nie individuálny – psychologický,“ do­dal.