Budú politici priznávať viac?

Navrhované zmeny má obsahovať pracovná verzia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. „Je to pracovná verzia, ktorá sa môže od konečnej odlišovať. Na druhej strane pri terajšom zákone sa dlhodobo hovorí o jeho novelizácii,“ potvrdil poslanec Anton Martvoň (Smer).

O tom, kedy bude návrh predložený a či sa ho podarí schváliť ešte do konca volebného obdobia, však nechcel špekulovať. Keďže na zmenu treba ústavnú väčšinu, vládny Smer na jej prijatie potrebuje dohodu s opozíciou. „Je to aj na predstaviteľoch politických strán, či sa budú vedieť na nejakej zmene tohto ústavného zákona dohodnúť, alebo sa počká až na obdobie po voľbách,“ dodal Martvoň.

Stanovisko Miroslava Číža, predsedu pracovnej skupiny, ktorá návrh pripravuje, sa Pravde nepodarilo získať. Opozícia však považuje to, čo bolo zatiaľ navrhnuté, za nedostatočné. „Sú tam niektoré užitočné veci, drobnejšie návrhy, ktoré pripravili všetky poslanecké kluby ešte v rokoch 2012 – 2013, ale tie najdôležitejšie sú vynechané,“ povedal Miroslav Beblavý (Sieť), ktorý je členom pracovnej skupiny. Za podstatné pritom považuje detailnejšie majetkové priznania funkcionárov, ale aj väčšiu kontrolovateľnosť.

Podľa predbežného návrhu by funkcionári mali v priznaniach uvádzať hnuteľný aj nehnuteľný majetok, majetkové práva a záväzky, ktorých predmetom je peňažné plnenie s hodnotou vyššou ako 10-tisíc eur. V súčasnosti je to hodnota 35-násobku minimálnej mzdy, teda vyše 13-tisíc eur. Novinkou má byť priznávanie darov a poskytnutých výhod od inej osoby v hodnote nad 4¤000 eur. Priznanie má obsahovať popis daru spolu s menom a adresou trvalého bydliska alebo s obchodným menom a adresou sídla darcu, alebo osoby, ktorá výhodu poskytla. Funkcionári majú uvádzať aj užívanie nehnuteľnej a hnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby, ak hodnota užívania presahuje 4¤000 eur za kalendárny rok.

„Samozrejme, je potrebné poskytovať občanom informácie, aby vedeli, či je tento človek naozaj taký, ako deklaruje, alebo žije z darov iných, ktorí mu ich dávajú nad rámec jeho funkcie alebo v súvislosti s jeho funkciou,“ myslí si Martvoň.

K výhodám, ktoré by mali byť takto priznávané, by malo patriť napríklad využívanie bytu zadarmo alebo lietadla. Pri poslancoch by podľa neho tiež malo platiť verejné informovanie o poskytnutých daroch. „Povinnosť evidovať všetky dary má prezident, poslanci Európskeho parlamentu by podľa etického kódexu mali mať zaevidovaný každý dar nad 150 eur,“ hovorí Martvoň. Hmotnými darmi poslancov slovenského parlamentu sa podľa neho zaoberá etický kódex poslancov, na ktorom sa pracuje.

Majetkové priznania dnes podávajú prezident, poslanci, ministri, štátni tajomníci, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, sudcovia Ústavného súdu, predseda a podpredsedovia Najvyššieho súdu, členovia Súdnej rady SR, generálny prokurátor, predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu, verejný ochranca práv, ale napríklad aj náčelník generálneho štábu, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR, starostovia, primátori a župani. Tento zoznam by sa podľa pripravovaného návrhu mal rozšíriť napríklad o členov štatutárnych orgánov a členov dozorných rád právnických osôb, v ktorých má štát majoritu, alebo o Fond národného majetku SR. Do zoznamu sa pridáva aj prezident Policajného zboru, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, vedúci Kancelárie prezidenta SR či kancelár NR SR.

Podľa Martvoňa by bolo vhodné v zákone rozpracovať aj zverejňovanie majetkových priznaní starostov, primátorov a županov. „Myslím si napríklad, že na webe Národnej rady by mali byť zverejňované aj priznania starostov a primátorov a predsedov VÚC, aby to mal občan na jednom mieste,“ povedal Martvoň.

Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Opozícia navrhuje, aby boli zoznamy hnuteľného a nehnuteľného majetku detailnejšie. „Dnes stačí všeobecne opísať auto alebo obraz, či byt. Podmienkou by mal byť opis, podľa ktorého by sa dalo identifikovať, o čo ide, prípadne aj hodnota, ktorú by bolo možné nejakým spôsobom verifikovať. Napríklad pri autách by mala byť uvedená značka, rok výroby, nadobúdacia cena a podobne,“ zdôraznil Beblavý s tým, že vládny Smer to zatiaľ odmieta.

Podobne v návrhu podľa neho chýba kontrolovateľnosť rozhodnutí parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý vyšetruje prípady porušenia zákona o konflikte záujmov. „Ak šlo o významnejšie politické osobnosti a nevysvetlené majetkové pomery niektorých významných činiteľov, tak Smer zastavil akékoľvek snahy to vyšetriť. Preto sme navrhli, ak parlamentná väčšina takto vyšetrovanie zablokuje, aby konečné slovo mal Ústavný súd,“ povedal Beblavý.

Podľa Martvoňa je kontrola cez výbor, kde sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, dostatočná a dobre nastavená. „Zamedzuje sa tomu, aby sa zneužívali takéto témy na vytĺkanie politického kapitálu zo strany opozície, a to je jedno ktorej, či súčasnej, alebo budúcej. Výbor by mal objektívne posudzovať všetky skutočnosti,“ reagoval Martvoň. Podľa neho je to v týchto prípadoch podobné ako pri disciplinárnych senátoch sudcov alebo pri iných disciplinárnych senátoch, kde ide o kolektívne rozhodnutie. „A ak by niekto nedostal trest za porušenie zákona, myslím si, že je tu verejná kontrola verejnosti a médií,“ uzavrel Martvoň.