„Chodíme sem bezmála osem rokov. Už dva mesiace pred festivalom bolo náročné zohnať si v Terchovej na tento víkend ubytovanie,“ povedal Petr z južnej Moravy, ktorý prišiel na 53. ročník podujatia spolu s rodinou.
To, že Terchovčania sa na festival pripravili, si každý návštevník všimol už pri vjazde do Jánošíkovej rodnej dediny. Záhrady, ploty či okná domov boli pestro vyzdobené a folklórom dýchal každý kút tejto obce.
Vrcholom Jánošíkových dní boli tri večerné programy v amfiteátri Nad bôrami. Na každý z nich bolo treba prísť s dostatočným predstihom, pretože záujem o vystúpenie folklórnych súborov bol naozaj veľký. Keď Nad bôrami zaznela úvodná zvučka, areál bol zaplnený do posledného miesta. Množstvo ľudí sedelo aj na dekách či postávalo po okraji amfiteátra, len aby si mohli pozrieť program.
Piatkový program už tradične vyvrcholil Terchovským večerom, ktorý je oslavou tradícií a folklóru rázovitej dediny v podaní domácich umelcov. Predstavili sa napríklad súbor Chotár či chlapi z Ťažkej muziky. Počas ich vystúpenia burácalo celé publikum.
Emóciami nabitý bol aj sobotný program. Tóny Terchovského symfonického orchestra zodvihli ľudí z lavičiek. Spievalo sa na pódiu aj v hľadisku. Všetkých spojila známa pieseň Na Kráľovej holi, ktorá zaznela na záver. „Kto sem príde raz, bude sa chcieť vracať každý rok. Pretože emócie z festivalu zarezonujú v duši tak, že to budete chcieť zažiť znova,“ opísal svoje pocity Lukáš zo Senca, ktorý patrí k dlhoročným návštevníkom slávností.
K Jánošíkovým dňom patrí v posledný festivalový deň konský vozový sprievod. Bolo to tak i tento rok. Pre oči divákov je to atraktívny program, veľkolepé folklórne predstavenie, a pre domácich pocta tradíciám. Kone ťahajú vyzdobené rebrinové vozy s krojovanými furmanmi, muzikantmi a spevákmi. Prípravy na slávnosť trvajú aj niekoľko týždňov. Treba upraviť voz, aby dobre vyzeral, nachystať kone. „Pripravoval som štyri kone, tak mi to trvalo skoro mesiac. Od čistenia úzd, kopýt, podkovania. Žriebätká mám tri, aj tie bolo treba pripraviť, lebo aj tie beriem do sprievodu, musia sa učiť,“ hovorí Jaroslav Adamovský z Dolnej Tižiny.
Furman pripomína dôležité pravidlo – v žiadnom prípade sa v sprievode nemôže objaviť voz s gumenými kolesami. Musí byť drevený a jeho kolesá sú obité železným pásom, ráfom. Vtedy ich krásne počuť, ako hrkocú po ceste, a do toho zvonia zvonce. „Tie ráfové kolesá, keď idú po asfaltke, tak ony štebocú, ten voz ako keby spieval. Gumené kolesá – to by bolo, ako keby sme išli autom,“ dodáva ďalší gazda Jozef Konštiak.
So zapriahnutými koňmi chodí už dva roky aj 17-ročná Monika Cibulková. „Kone musím držať na pevno, aby sa nám dakde nerozbehli a nenarobili zmätok,“ hovorí.
Konský vozový sprievod zvyčajne prechádzal cez malofatranské Tiesňavy k soche Jánošíka v obci, no vlani tadiaľ ísť nemohli kvôli zničenej ceste po prírodnej katastrofe. Aj tento rok bola trasa iná, nie však pre škody po povodni, tie sú už opravené. „Režisér konského vozového sprievodu sa rozhodol, že bude každý rok hľadať nové trasy a zároveň formy, ako tento vozový sprievod dostať do čo najväčšieho počtu zákutí v Terchovej,“ vysvetlil šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj.
Zároveň pripomenul, že v Terchovej začínajú pracovať na tom, aby toto erbové podujatie festivalu bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR a ak uspejú, tak snahy posunú až do medzinárodného UNESCO. „Konský vozový sprievod sa v tejto podobe prejavuje v Terchovej minimálne od polovice 19. storočia, čiže je tu kontinuita. Je to hlboké prepojenie tradície, vzťahu k pôde a otcovizni. Sú tu gazdovia všetkých možných generácií a dôležitým momentom je, že vždy sprevádzal kultúrne podujatia v Terchovej a v tomto kraji. Bol ich súčasťou a čo je dôležité, vždy umocňoval vyznanie terchovskej muziky,“ dodáva. Terchovská muzika je v medzinárodnom zozname UNESCO už dva roky. „Urobíme všetko pre to, aby sa tejto cti dostalo aj konskému vozovému sprievodu,“ potvrdil Cabadaj.