Zlacnieť by malo čerstvé mäso, ale aj domáce ryby

Tento plán vyjde štát na 80 až 100 miliónov eur. Potraviny by mali zlacnieť od januára budúceho roka. Celkovo by mal kabinet prijať 15 opatrení, ktorých hodnota sa počíta na približne 300 miliónov eur. Sú medzi nimi napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, príspevok na zateplenie domov či zvýšenie materskej dávky.

Premiér Fico zdôraznil, že vládny balíček je výsledkom efektívnejšieho boja s daňovými únikmi a nepôjde ani na úkor verejného dlhu a deficitu štátneho rozpočtu. „Sme presvedčení, že inak ľudia nepocítia lepšiu ekonomiku a lepší stav verejných financií,“ zdôvodnil plánované opatrenia.

Zoznam potravín, ktorých cena by mala klesnúť vďaka nižšej dani z pridanej hodnoty (DPH), ešte nie je známy. Malo by však ísť o čerstvé mäso, mlieko, chlieb, pečivo alebo ryby dochované na Slovensku. „Tento balík má pomôcť domácim výrobcom, nemáme záujem znižovať DPH na mrazené výrobky, pretože by sa sem vozili výrobky zo zahraničia,“ povedal premiér.

Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV považuje pokles DPH za určitú pomoc pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. „Musí sa však zvoliť pomerne obmedzený okruh tovarov, pretože by to bolo pre štátny rozpočet nesmierne drahé. DPH totiž patrí k hlavným príjmom štátneho rozpočtu. Keby sa dala nižšia DPH na potraviny celoplošne, štát by to stálo okolo 200 až 300 miliónov eur,“ poznamenal ekonóm.

O skromnom zlacnení potravín hovorí analytik Ľubomír Drahovský z agentúry na prieskum trhu Terno. „Priemerné nákupy základných potravín sa pohybujú okolo päť eur za deň. Z päť eur za deň sa 10 percent ešte rozloží medzi dodávateľov a obchodné spoločnosti, takže tá realita bude nepatrná,“ uviedol analytik. Podľa neho však treba uznať, že ide o dobrý predvolebný ťah vlády. „Keď DPH na vybrané potraviny klesne na 10 percent, je to lepšie ako nič,“ dodal.

Ďalším opatrením, ktoré bude už v auguste riešiť vláda, je pomoc regiónom s nezamestnanosťou nad 20 percent. Pôjde o okresy Poltár, Rožňava, Revúca či Kežmarok. Na 18. augusta premiér zvolal k tejto veci poradu primátorov, starostov, podnikateľov a predstaviteľov miestnej štátnej správy z týchto regiónov.

Premiér vymenoval, že pomoc by sa mala týkať daňových, odvodových prázdnin, príspevkov na pracovné miesta či podpory pri cestovaní za prácou. Keď bude niekto pracovať v okrese, kde bude miera nezamestnanosti vyššia ako 20 percent, môže zamestnávateľ dostať podporu na cestovanie pre svojich zamestnancov,“ poznamenal Fico.

Nevylúčil, že podpora sa môže napokon týkať aj okresov s nezamestnanosťou nižšou ako 20 percent. Návrh zákona o pomoci okresom má byť účinný už od 1. decembra tohto roka.

Za nevyhnutnú považuje pomoc okresom s veľkým počtom nezamestnaných prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová. Upozornila však, že doterajšie opatrenia nepriniesli regiónom očakávané efekty. „Treba naštartovať vlastné zdroje a využiť nevýhodu, ktorá v regiónoch je, na výhodu,“ pripomenula Balážová.

Podľa nej je potrebné pokračovať v lepšom využití ľudských zdrojov v regiónoch, zlepšiť infraštruktúru, najmä cestné spojenie, využiť tamojšie prírodné zdroje a zvýšiť podporu pre malé podniky.

Súčasťou vládneho balíka je aj zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá by sa mala vyšplhať na sumu 400 eur. V roku 2012, keď sa ujala moci súčasná vláda, bola výška minimálnej mzdy 327 eur, tento rok je 380 eur.

Odbory a zamestnávatelia sa však v názoroch na zvyšovanie minimálnej mzdy rozchádzajú. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka si nemyslí, že má vyššia minimálna mzda ekonomickú oporu. Poukázal na skutočnosť, že štát navrhuje pre svojich zamestnancov mzdový nárast na úrovni 1,3 percenta na budúci rok.

„Dosť dobre nerozumieme, prečo chce v súkromnej a vo verejnej sfére navrhovať takéto radikálne zvýšenie, keď pre štátnych zamestnancov sa navrhuje 1,3 percenta a tam sú mzdy oveľa nižšie ako v priemysle,“ podotkol Machunka.

Naopak, šéf najväčšieho odborového zväzu KOVO Emil Machyna označil vyššiu minimálnu mzdu za pozitívny krok. „Ekonomika na to má, lebo dnes rastie a rastie aj produktivita práce, takže nehrozí nákladová inflácia. Je to dôležité hlavne pre regióny, kde je väčšia sociálna odkázanosť a kde sú mzdy nižšie. Tam má minimálna mzda väčší význam, lebo mnoho ľudí v týchto regiónoch pracuje za minimálnu mzdu,“ uviedol Machyna.

Vláda si veľa sľubuje aj od opatrení, ktorými podporí zatepľovanie domov, a od energetických investícií do bytoviek. „Bude to znamenať veľký stimul aj pre malé firmy,“ mienil premiér. Štát prispeje ľuďom na zateplenie domov, najviac do výšky 6-tisíc eur. Podľa ekonóma Baláža podobná podpora funguje dávno aj v zahraničí. „Môže priniesť energetické úspory, je to len dobré. Nepovažujem to za neracionálne opatrenie,“ poznamenal ekonóm.

Druhý balíček opatrení vládny Smer ohlásil na sneme v máji. Opozícia ho kritizovala s tým, že by mal byť adresnejší a vláda by mala viac pamätať na znižovanie verejného dlhu. Líder Mostu-Híd Béla Bugár na utorkové výroky premiéra reagoval tak, že ide len o predvolebnú kampaň Roberta Fica zaplatenú z peňazí všetkých daňových poplatníkov, keďže väčšina z týchto návrhov vstúpi do platnosti len niekoľko mesiacov pred voľbami.

Prvý balíček Smer oznámil ešte v roku 2014, mal hodnotu okolo 250 miliónov eur. Obsahoval napríklad cestovanie vlakmi zadarmo pre dôchodcov a študentov alebo zníženie cien plynu pre domácnosti.

Na obzore je aj tretí balíček. Jeho podoba by mala byť známa v decembri. Podľa premiéra Fica pôjde tri či päť opatrení na podporu podnikania a slovenských firiem. Hodnotu všetkých troch balíčkov predseda vlády vyčíslil na 1 mld. eur.