Klimatické zmeny: Záchrana iba na papieri

„Slovensko má pomernú výhodu vo svojej polohe v miernom pásme, v pomerne stále zachovanej krajine a v relatívne dobrej dostupnosti vodných zdrojov. Toto je aj dôvod, že u nás si dosahy zmeny klímy v skutočnosti pripúšťame len okrajovo. Aj preto sa u nás v tejto oblasti, ak vezmeme do úvahy vážnosť problému, nerobí takmer nič,“ hovorí Peter Medveď z Nadácie Ekopolis.

Aké ďalekosiahle dôsledky bude mať klimatická zmena, podľa neho dnes nik matematicky presne nevie. Ak sa však hoci len sčasti naplnia predpovede klimatológov, následky na prostredie, od ktorého sú ľudia existenčne závislí, budú podľa neho drastické.

„Najvážnejšími sú, samozrejme, pokles produkcie potravín a dostupnosť vody, čo spolu súvisí. A potom to budú dosahy horúčav a výkyvov počasia, čo sú už dnes pozorovateľné javy,“ dodáva Medveď.

Podobne to vníma aj riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner. „Všetky dosahy zmeny klímy, možno s výnimkou nárastu hladiny morí a oceánov, sú veľmi vážne aj pre Slovensko, či už ide o suchá, víchrice, prívalové dažde, vlny horúčav a povodne, alebo o sekundárne dosahy, ako sú napríklad nové choroby,“ upozorňuje Šteiner.

Ťažko podľa neho pritom povedať, do čoho by štát mal investovať prioritne. „Podľa mňa sústredenie sa na obrovské investície, ktoré šli a plánujú sa na riečne protipovodňové opatrenia, nie vždy odrážajú riziká a straty, ktoré povodne spôsobujú. Väčšie dôsledky na zdravie a hmotné statky podľa mňa majú a budú mať častejšie a intenzívnejšie obdobia sucha a vlny horúčav,“ dodáva Šteiner.

Myslí si tiež, že je nesprávne nastavovať, na čo sa majú opatrenia prednostne využívať, skôr, ako sa riziká kvalifikovane zhodnotia.

Istým posunom na úrovni štátu bolo vlaňajšie prijatie Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V rozsiahlom dokumente sú opísané odhadované dosahy nielen z hľadiska prírodného prostredia, ale aj celého hospodárstva a zdravia obyvateľov.

„To, že bola prijatá táto stratégia, je určitý krok vpred. Na druhej strane, ak k nej vláda nevytvorí aj konkrétny plán, zostane len papierovým dokumentom splnenej požiadavky Európskej komisie,“ upozorňuje Šteiner.

Aj podľa Medveďa sú odporúčania v stratégii „dobrým podkladom“, investície do toho, aby sa plnili, sú však zatiaľ minimálne. „Bohužiaľ, v tomto ohľade sa naša krajina správa krátkozrako a do takýchto investícií sa nepúšťa, kým na ne nie sú eurofondy z Bruselu. Okrem iného zrejme aj preto, lebo na týchto opatreniach nik rýchlo nezarobí,“ dodáva Medveď z Nadácie Ekopolis.

Rezort životného prostredia, ktorý stratégiu pripravil a koordinuje jej napĺňanie, zdôrazňuje, že na Slovensku sa dlhodobo robia rôzne aktivity, ktoré súvisia s prispôsobovaním sa zmene klímy. Vymenúva prijatie viacerých dokumentov, napríklad na ochranu biodiverzity, mokradí, prevenciu zosuvov, či návrh vodohospodárskej politiky do roku 2027.

Štát pritom zjavne ráta s tým, že väčšinu z chystaných opatrení bude financovať z eurofondov. Z nich by malo ísť napríklad 419 miliónov eur na financovanie ochrany pred povodňami, revitalizáciu a zabezpečenie úložísk ťažobného odpadu, zníženie rizika povodní, zadržiavanie vody v mestách a na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a plánov manažmentu povodňových rizík.

Projekt protipovodňových opatrení pripravuje ministerstvo vnútra, ktoré chce z eurofondov financovať aj špeciálne technické vybavenie na včasný zásah pri mimoriadnych udalostiach, vytvoriť systém vyhodnocovania rizík a včasného varovania či skvalitniť výcvik záchranných zložiek.

Cez Brusel sa bude investovať do obnovy závlahových systémov v poľnohospodár­stve. Cez priame platby farmárom sa majú tiež podporovať „poľnohospodárske postupy prospešné pre životné prostredie“.

Takými sú podľa tlačového odboru rezortu pôdohospodárstva tie, ktoré zabezpečujú rozmanitosť v pestovaní plodín a zachovávanie trvalého trávnatého porastu. Farmári by tak mali časť pôdy ponechať ako oblasť ekologického záujmu – čo môže byť pôda ležiaca úhorom, terasy, nárazníkové zóny, plochy s rýchlorastúcimi drevinami, plochy so zelenou pokrývkou a s plodinami, ktoré viažu dusík.

Klimatická zmena ovplyvňuje aj zdravie ľudí. Už teraz najmä starší a deti trpia následkami vĺn horúčav a aj preto by sa mali na vyššie teploty pripraviť nemocnice, ale aj opatrovateľské zariadenia, ktoré by mali zabezpečiť tepelnú izoláciu či klimatizáciu.

S väčšími ťažkosťami sa ráta aj u alergikov. Z eurofondov sa preto má financovať rozšírenie peľových monitorovacích staníc. Dnes ich je podľa Úradu verejného zdravotníctva šesť, pribudnúť má ďalších 10–12.

Klimatická zmena však môže priniesť aj iné zdravotné riziká – napríklad vyšší výskyt rakoviny pre dlhšie a intenzívnejšie UV žiarenie a tiež rôzne infekčné choroby či choroby prenášané kliešťami.

Podľa Medveďa stanoviť jednoznačné priority, do čoho treba investovať prednostne v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy, nie je jednoduché. „Nášmu spôsobu rozhodovania je vlastná určitá lineárnosť – vysaďme „x“ stromov, ochladíme podnebie o „y“ stupňov. Ale takto to nefunguje,“ hovorí riaditeľ Nadácie Ekopolis.

Na druhej strane odpoveď podľa neho až taká zložitá nie je. „Je potrebné robiť to, čo hovorí zdravý rozum – chrániť vodné zdroje a zadržiavať v krajine vodu, starať sa o krajinu, mokrade, lesy. V mestách zvyšovať podiel zelených plôch, naučiť sa umožňovať lepšie prúdenie vzduchu,“ uzatvára.

Šteiner z Karpatského rozvojového inštitútu zdôrazňuje, že univerzálne riešenia pre každú geografickú oblasť a každý dosah zmeny klímy neexistujú. „Každý sektor, každá sídelná oblasť by mala mať svoju stratégiu – plán adaptácie, ktorý počíta nielen s tým, čo sa už udialo, ale hlavne je založený na predpokladaných dosahoch zmeny klímy, ako aj schopnosti reagovať na daný jav a zotaviť sa z jeho následkov,“ hovorí Šteiner.

Za takéto plány nemá byť zodpovedný štát, ale jednotliví „správcovia územia“, ako samosprávy, lesníci, poľnohospodári, vodohospodári. „Štát musí vytvárať na túto činnosť čo najlepšie podmienky,“ vysvetľuje Šteiner.

Medzi prvé lastovičky na úrovni samospráv, ktoré pripravujú svoje plány na prispôsobovanie sa zmene klímy, patrí Trnava. „Mesto leží na rovine a klimatická zmena sa nás dotýka nielen úbytkom zrážok, ale aj vo zvyšujúcej sa teplote,“ vysvetľuje hovorca mesta Pavol Tomašovič dôvody, prečo sa mesto rozhodlo dať vypracovať analýzu a plán na dosahy zmeny klímy, najmä vĺn horúčav.

„Koncepcia kamenných námestí a plôch bez zelene je prekonaná. Chceme, aby aj v rámci územného plánu vznikali plochy, ktoré budú vlahu zadržiavať, aby nevznikali veľké asfaltové alebo betónové plochy, ktoré po prípadných jednorazových dažďoch neodvedú vodu do kanalizácie,“ hovorí Tomašovič.

Pri akejkoľvek výstavbe a investíciách sa majú rešpektovať základné princípy, čiže treba mať priestory, ktoré sú zatienené a ľudia tam môžu existovať vo väčších horúčavách a kde je možné zadržiavať vodu.

Vysádzať sa majú aj vysoké stromy, ktoré vytvárajú lepšiu ochranu pred pálivým slnkom. Zelené ostrovčeky by sa mali vytvárať aj na budovách a ich strechách. A čo s tými, ktoré už stoja a nepatria mestu?

„Rozmýšľame o tom, že by sme vytvorili dotačný systém, teda že by mesto pomohlo zazeleniť dom v rámci centrálnej mestskej zóny. Je to jedna z možných ciest,“ dodáva hovorca Trnavy.