Lietadlo nad Slovenskom neodpovedalo, zasahovali stíhačky

Dramatická situácia sa v stredu popoludní odohrala v slovenskom vzdušnom priestore. Bojové stíhačky MiG-29 museli vyštartovať zo Sliača k boeingu, ktorého piloti nekomunikovali s naším leteckým dispečingom. Podľa ministerstva obrany k takejto situácií dochádza asi päťkrát ročne. Supersonický tresk, ktorý let týchto strojov vyvolal, zaregistrovali najmä obyvatelia južného Slovenska.

07.08.2015 11:00
mig-29, letecké dni v sliači Foto: ,
Stíhačka MiG-29.
debata (32)

Poplach vyvolal Boeing 757 smerujúci z britského Manchestru do Larnaky na juhovýchodnom pobreží Cypru. „Stíhacie lietadlá MiG-29 vzlietli z letiska Sliač k civilnému lietadlu, ktoré nekomunikovalo s orgánmi riadenia letovej prevádzky. Lietadlo sprevádzali k štátnej hranici s Maďarskom, kde následne prevzali úlohu sprevádzania stíhacie lietadlá Maďarska,“ uviedla hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.

Podľa bývalého armádneho pilota Viliama Orosza sa takáto situácia považuje za dosť závažné zlyhanie pilota a určite sa to bude riešiť aj na ďalších úrovniach, možno sa to skončí finančnými sankciami. Dôvody, prečo k problémovej situácii nad Slovenskom došlo, ministerstvo obrany neuviedlo.

Let patril podľa Leteckých prevádzkových služieb SR britskej nízkonákladovej spoločnosti Jet2. Tá pre Pravdu uviedla, že lietadlo vlastnia španielske aerolinky Privilege Style. Čo sa skutočne dialo v kokpite boeingu, nevedia ani Letecké prevádzkové služby. Podľa nich Jet2 im doteraz nepodal vysvetlenie.

Hovorkyňa prevádzkových služieb Michaela Legelová uviedla, že toto nebol na Slovensku prvý prípad. V minulom roku bolo zaznamenaných 23 letov, s ktorými sa im nepodarilo spojiť, nie ku každému však bolo potrebné vyslať stíhačky.

Orosz si pamätá na prípad, keď stíhač bol vyslaný k lietadlu, ktoré neodpovedalo, a odfotil pilota, ako v kokpite spí. Vtedy sa to riešilo dohovorom a trestom.

Možností, prečo posádka nereagovala, je podľa neho viac. „Napríklad mohlo zlyhať spojenie. Vtedy sa skúšajú záložné frekvencie. Pokiaľ nie je tento spôsob účinný, dá sa ešte vyslať kód, ktorý má dať pilotovi signál, že im nefunguje spojenie. Iným zariadením dá posádka správu dispečerovi o tom, že o probléme vie. Ak táto informácia na zem nepríde, poslednou alternatívou je vyslanie núdzového signálu cez odpovedač. Ak príde odpoveď, dispečeri poplach robiť nemusia,“ vysvetľuje Orosz.

Nevylučuje ani možnosť, že posádka nevenovala dostatočnú pozornosť hláseniam. Mohli mať napríklad stíšenú hlasitosť na rádiostanici. „I keď sú piloti povinní nonstop počúvať hlásenia na dvoch rôznych frekvenciách. Jedna je bežná a druhá núdzová. Na tej núdzovej ich dokonca hocikedy len kontrolne vyzvú, aby preskúšali spojenie,“ dodáva Orosz.

Stíhačky sa k lietadlám, ktoré nereagujú, podľa neho vysielajú z bezpečnostných dôvodov. „Aby nedošlo k napadnutiu strategických objektov krajiny, ako sú napríklad Jaslovské Bohunice. Stíhači už vedia posúdiť, či treba takéto lietadlo napríklad odkloniť. Ak by piloti na ich výzvu nereagovali, vzniká potenciálne riziko a minister obrany, prípadne iný minister, ktorého poverí premiér, môže rozhodnúť o zostrelení lietadla,“ vysvetľuje Orosz.

Ministerstvo obrany uviedlo, že zásahom stíhačiek Slovensko plnilo úlohy v systéme NATINADS, ktorého podstatou je nepretržitá ochrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO. V pohotovosti sú tak piloti, stíhačky MiG-29, technici či radary sedem dní v týždni 24 hodín denne.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #Sliač #MiG-29 #stíhačky