Takto by malo byť minimálne do štvrtka. Globálne otepľovanie, na ktoré odborníci dlhodobo upozorňujú, ukazuje svoju ďalšiu tvár. Najvyššia výstraha platí pre 46 zo 79 okresov Slovenska. Podľa klimatológa Pavla Matejoviča Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vyhlásil tretí stupeň aj v minulosti, nikdy však neplatil na takom rozsiahlom území ako teraz.
Meteorológovia očakávajú v nedeľu medzi dvanástou a osemnástou hodinou teploty okolo 36 až 38 stupňov Celzia. Extrémne teplo zasiahne celú južnú polovicu územia vrátane severnejších okresov Ilava, Prievidza, Žiar nad Hronom, ale aj Prešov či Humenné. Napríklad v júli 2012 sa výstraha týkala len 13 okresov, a to najmä v juhozápadnej časti Slovenska.
Už piatok ráno bolo na niektorých miestach mimoriadne horúco. V Hurbanove a Kuchyni na Záhorí namerali o deviatej hodine 30 stupňov. Odborníci upozorňujú, že takéto vysoké teploty vzduchu môžu nadmerne zaťažiť organizmus a u niektorých ľudí poškodiť zdravie a ohroziť život. Takmer každý deň skolabuje z tepla viac ako sto ľudí. Preto odporúčajú nezdržiavať sa dlho na slnku a denne vypiť minimálne tri litre nápojov.
Ako bude?
- Sobota: Jasno až polooblačno. Popoludní v horských oblastiach ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 31 až 37 stupňov
- Nedeľa: Jasno až polooblačno. Mimoriadne teplo. Najvyššia denná teplota 32 až 38 stupňov
- Pondelok: Jasno až polooblačno. Ojedinele búrky najmä na severe krajiny. Najvyššia denná teplota 32 až 38 stupňov
- Utorok: Jasno až polooblačno. Mimoriadne teplo. Najvyššia denná teplota 32 až 38 stupňov
- Streda: Jasno až polooblačno. Mimoriadne teplo. Ojedinele búrky, najmä na severozápade územia. Najvyššia denná teplota 32 až 38 stupňov
- Štvrtok: Jasno až polooblačno. Mimoriadne teplo. Najvyššia denná teplota 32 až 38 stupňov
Počasie bude v nasledujúcich dňoch vyzerať tak ako tento víkend. Čaká nás spaľujúce slnko a horúčavy. Vrátia sa tiež tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia. August bude chudobný na zrážky. Extrémne sucho, ktoré panuje najmä na juhu Slovenska, sa podľa klimatológa ešte väčšmi zvýrazní.
"Ak sa budú zrážky vyskytovať, bude to ojedinele a budú to prehánky či búrky, ktoré budú mať výlučne lokálny charakter. Najväčšia šanca na zrážky je v hornatých častiach Slovenska,“ dodáva meteorologička Miriam Jarošová.
Toto leto je podľa Matejoviča zatiaľ druhé najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní v roku 1871. "Najteplejšie leto bolo v roku 2003, tohtoročné ho pravdepodobne neprekoná.“ August sa však možno zaradí medzi najteplejšie v histórii. Doteraz bol tento mesiac najteplejší v roku 1992, keď priemerná mesačná teplota dosiahla v Petržalke 26 stupňov.
„Je dosť otázne, či ho tento august na niektorej meteorologickej stanici prekoná. Vtedy bolo totiž veľmi horúco až do konca mesiaca, ešte 29. augusta 1992 vystúpila v Bratislave na letisku maximálna teplota na 37,6 stupňa Celzia,“ hovorí Matejovič.
Najvyššiu dennú teplotu v auguste namerali v roku 2007 v Hurbanove, a to 40,3 stupňa. Niekoľkotýždňové epizódy sucha, aké zažívame aj teraz, budú podľa klimatológa Milana Lapina postihovať Slovensko každý rok. V rozhovore pre Pravdu uviedol, že posledné dve desaťročia sú takmer o 2 stupne teplejšie ako 20. storočie.
„To je rozdiel medzi Komárnom a Žilinou, o toľko sa posunula klíma. Nuž a to má pochopiteľne aj negatívny vplyv,“ pripomenul Lapin a zdôraznil, že do konca storočia sa oteplí o ďalšie dva až štyri stupne. To je akoby sa klíma z Podunajskej nížiny presunula do okolia Popradu alebo na hornú Oravu.
Pripustil, že klimatické zmeny tu boli oddávna. "Lenže už niekoľko desiatok rokov do diania významne zasahuje človek. A výsledkom je otepľovanie klímy celej planéty. Niekde sa otepľuje viac, inde menej. Arktída sa už oteplila o 3 stupne.
Trópy asi o 0,5 stupňa, u nás v miernom pásme je to viac ako 1 stupeň. Celá Zem sa oteplila spolu v priemere asi o 1 stupeň za posledných 150 rokov. Čo je dosť, pretože v minulosti sa takéto veľké zmeny diali v horizonte tisícov rokov," vysvetlil Lapin.
Denník Pravda v stredu upozornil, že na viditeľne nastupujúcu zmenu klímy sa Slovensko pripravuje viac na papieri ako v skutočnosti. Experti pritom tvrdia, že je už najvyšší čas. Následky týchto procesov bude celá spoločnosť cítiť čoraz častejšie a silnejšie.
Istým posunom je vlaňajšie prijatie Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V dokumente sú opísané odhadované dosahy nielen z hľadiska prírodného prostredia, ale aj celého hospodárstva a zdravia obyvateľov.
"To, že bola prijatá táto stratégia, je určitý krok vpred. Na druhej strane, ak k nej vláda nevytvorí aj konkrétny plán, zostane len papierovým dokumentom splnenej požiadavky Európskej komisie,“ mieni riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner.