Východ a západ Európy rozdeľuje kvalita potravín

, 10.08.2015 07:00
potraviny, nákup, žena, obchod, nakupovanie
Spotrebitelia v krajinách východnej a západnej Európy si môžu kúpiť rovnaké značky tovarov, ale často s rozličným zložením. Autor:

Nie je značka ako značka. Dokazujú to aj niektorí výrobcovia potravín a drogérie, ktorí rovnaký tovar predávajú na Slovensku a v iných východoeurópskych krajinách v nižšej kvalite ako na západe. Tento stav kritizujú už aj europoslanci, ktorí vyzvali Európsku komisiu, aby zasiahla.

Sladkosti z Rakúska chutia lepšie ako tie zo slovenského trhu, pracie prášky kúpené za západnou hranicou zase vyperú belšie ako tie od nás. Aj preto sú obchody v rakúskom Pandorfe plné zákazníkov zo Slovenska. Denník Pravda nedávno priniesol reportáž z rakúskeho pohraničia, v ktorej Slováci prezradili, že nakupovať sem chodia najmä pre vyššiu kvalitu potravín. To, že nejde iba o ich pocity, dokazuje aj dianie v europarlamente.

Desiati poslanci zastupujúci Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko, Maltu a Taliansko vyzvali Európsku komisiu, aby zastavila diskrimináciu spotrebiteľov. Prekáža im, že výrobcovia do východnej Európy dodávajú podľa nich menej kvalitný tovar.

„Preukázalo sa, že mnohé výrobky predávané na "východných“ trhoch majú oveľa nižšiu kvalitu a obsahujú omnoho menej vysokokvalitných zložiek ako tie, ktoré sa predávajú na západnej časti trhu," píšu europoslanci v liste pre komisiu. Pripomínajú, že sa to týka širokého spektra tovarov, od potravín a toaletných potrieb až po dezinfekčné prostriedky.

„Je úplne jasné, keď naši občania zájdu do Rakúska, aké sú rozdiely v niektorých výrobkoch. Napríklad sladidlo je celkom iné ako v Rakúsku,“ mieni Miroslav Mikolášik (EĽS/ KDH), člen výboru europarlamentu pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý je jedným z iniciátorov výz­vy.

Európska únia má jednotný trh a takéto rozdiely by podľa europoslancov na ňom byť nemali. Komisiu vyzvali, aby obmedzila diskrimináciu spotrebiteľov vo východných členských štátoch. Ak sa im pod návrh podarí zozbierať nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov, teda aspoň 376, postúpia ho Európskej komisii. Tá potom môže predložiť konkrétne zmeny v zákonoch. O stanovisko k tejto problematike denník Pravda požiadal aj zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, odpoveď nám neposkytlo.

V súčasnosti v rámci únie platí, že výrobky majú byť v prvom rade bezpečné, ich zloženie sa v jednotlivých štátoch neporovnáva. Výrobcovia sa však môžu prispôsobovať stravovacím, chuťovým návykom, ale aj peňaženkám spotrebiteľov jednotlivých krajín a podľa toho meniť zloženie aj obsah potravín. V praxi to znamená, že výrobky tých istých značiek môžu u nás chutiť inak, ako napríklad u našich rakúskych susedov.

„Z pohľadu rozdielov v zložení konkrétnych výrobkov určených pre slovenský trh a iné trhy ministerstvo pôdohospodárstva nevedie evidenciu takýchto údajov,“ reagoval Peter Hajnala, riaditeľ komunikačného odboru agrorezortu. Podľa neho má rozhodujúcu úlohu slovenský spotrebiteľ, „ktorý sa rozhoduje, či konkrétny výrobok v danom zložení kúpi, alebo nie“.

Potravinári odmietajú tvrdenia, že by pre „západ“ vyrábali ináč ako pre „východ“. „Pokiaľ ide o potravinárske produkty, ako sú mliečne výrobky alebo čokolády, tak pod jednou značkou sa určite vyrába produkt s rovnakou špecifikáciou a s rovnakým surovinovým zložením,“ argumentuje Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Podľa nej by bolo absolútne neefektívne v ére boja o cenu, aby sa napríklad vo výrobných tankoch pripravovali jogurty v minimálnych množstvách pre rôzne trhy.

V čom sa najčastejšie podľa spotrebiteľov líšia výrobky na Slovensku a v zahraničí

  • V niektorých nápojoch sa využíva odlišné sladidlo. Miesto ovocného cukru sa pridáva priemyselný cukor, ktorý sa vyrába z kukurice.
  • Niektorí výrobcovia negarantujú 100-percentnú kvalitu pridaných surovín.
  • Niektoré druhy káv sú menej chutné, zrnká sú nepravidelné a tmavo upražené.
  • Koreniny niektorých výrobcov sú vlhké, obsahujú veľa poškodených zŕn a menej prírodných farbív.
  • Účinky niektorých pracích prostriedkov sú horšie a ich cena je u nás vyššia.
  • Niektoré druhy toaletného papiera a hygienických vreckoviek sú menej kvalitné a tenšie.

Na druhej strane Halgašová pripustila, že sú výrobky, ktoré sa prispôsobujú chutiam spotrebiteľov v krajinách. „Typickým príkladom je tatárska omáčka istej značky. Produkt umiestnený na český a slovenský trh bol absolútnym prepadákom. Prieskumom trhu bolo zistené, že nespĺňa chuťové očakávania spotrebiteľov,“ uviedla riaditeľka komory. Potom výrobca zmenil receptúru a výrobok je v súčasnosti podľa nej u nás a v Česku najpredávanejší.

Europoslanci sa vo výzve pre komisiu opreli o viaceré štúdie, ktoré potvrdili nesúlad v zložení a chuti výrobkov. Medzi nimi bol aj test Asociácie slovenských spotrebiteľov z roku 2011, ktorá v ňom porovnávala šesť značkových potravín zakúpených v siedmich členských krajinách Európskej únie. Laboratórne skúšky ukázali, že potraviny sa kvalitatívne nezhodujú, hoci cenovo boli na rovnakej úrovni.

„Pred tromi rokmi sme robili a uverejnili porovnávací test šiestich potravín tak, že sme rovnaké produkty nakúpili od Nemecka až po Bulharsko. Zverejnili sme, že existuje prvá, druhá a tretia trieda,“ priblížil predseda asociácie Miloš Lauko. Prvá trieda, teda tá najkvalitnejšia, sa podľa neho predáva v Nemecku a Rakúsku, druhá v Česku, Poľsku, na Slovensku a tretia v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.

Test potvrdil napríklad pri nápojoch rozdiely vo sladidlách. Zatiaľ čo v Rakúsku, Česku a v Poľsku sladia kvalitným ovocným a hroznovým cukrom, na Slovensku sa do nápojov pridáva priemyselný cukor – izoglukóza, ktorá sa vyrába z kukurice. Analyzovali tiež koreniny, sladkosti a kávu.

Reakcia európskeho komisára pre spotrebiteľov na výsledky testov vtedy podľa Lauka znela: „Výrobky môžu mať rozličné zloženie v rozličných krajinách, ak to výrobcovia uvedú v zložení na výrobku.“ Predseda asociácie však pripomína, že ak spotrebitelia kupujú ten istý výrobok na odlišných miestach, tak predpokladajú, že je rovnaký.

„Človek si kupuje produkt preto, že ho má rád a chce ho mať rovnaký v Bulharsku i v Nemecku,“ dodal. Lauko je v tomto smere skeptický a myslí si, že sa spotrebiteľ voči takýmto praktikám nemôže brániť. „Môže sa brániť tak, že si pôjde nakupovať do Rakúska,“ uzavrel.

Europoslanci by chceli získať podpisy na výzvu do polovice októbra. Či sa im to podarí, je otázne. Dôležitá bude podpora kolegov zo západnej Európy. Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer), ktorá v marci iniciovala podobný návrh, stále pracuje na získaní dostatočného počtu podpisov. „Komplikované bolo získať pre takýto návrh poslancov zo západoeurópskych krajín,“ podotkla Flašíková Beňová. Podporili ju najmä zástupcovia Českej republiky, Rumunska, Bulharska či Poľska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kvalita potravín #ceny potravín #východná Európa #západná Európa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
33,9
Srdce farebné gerbery

Srdce farebné gerbery

23,99
Amore biele ľalie

Amore biele ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk