Na akých utečencov pôjdu peniaze EÚ?

Najbližších sedem rokov môže Slovensko využiť až 13 miliónov eur z peňazí EÚ na podporu utečencov. Otázkou však je, či ich štát aj vyčerpá, keď migrantov je v slovenských táboroch viac ako skromne.

09.08.2015 15:00
utečenci, migranti Foto:
Do Európy ďalej prúdia stovky až tisíce ilegálnych imigrantov denne.
debata (64)

Migračný úrad má v súčasnosti tri azylové zariadenia. Ich kapacita je 804 osôb, aktuálne je v nich len 37 ľudí. „Výška finančnej pomoci, ktorú môže čerpať Slovenská republika, je adekvátna nízkemu počtu žiadateľov o azyl,“ reagoval tlačový odbor rezortu vnútra v reakcii na otázku, či 13 miliónov bude stačiť, ak počet utečencov vzrastie.

Podľa údajov ministerstva kapacita pobytového tábora v Rohovciach aj v Opatovskej Novej Vsi je po 140 osôb. V Rohovciach je v súčasnosti 19 žiadateľov o azyl, v Opatovskej Novej Vsi sú traja. V záchytnom tábore v Humennom je možné umiestniť 524 osôb, v súčasnosti sa tam nachádza sedem žiadateľov o azyl a ôsmi presídlenci v rámci humanitárneho transferu utečencov.

Kým v okolitých krajinách, či už v Maďarsku, Rakúsku, alebo v Česku, počet utečencov stúpa, na Slovensku to tak nie je. Podľa Petra Devínskeho zo Slovenskej humanitnej rady však rastie ilegálna migrácia. „V Česku otvárajú dva nové tábory, v Rakúsku pripravujú ďalšie štyri. Situácia je v okolitých štátoch ťažko udržateľná. Je otázkou času, kedy sa to začne dotýkať aj nás,“ povedal Devínsky.

Počet žiadostí o azyl v tomto roku je len 74, zatiaľ ho získalo päť ľudí. V minulosti štát musel zvládnuť oveľa väčší nápor žiadostí. Napríklad v roku 2004 to bolo až 11 395, ale v azylovej procedúre uspelo iba 15 osôb. Únia pravidelne prispieva štátom na zvládanie problémov migrácie.

Ako informovala Pravdu Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie v SR, Fond pre azyl, migráciu a integráciu sa vytvoril na obdobie rokov 2014 až 2020 a je v ňom vyčlenených 3,137 mld. eur. Jeho cieľom je podpora legálnej migrácie či vytváranie stratégií návratu utečencov späť domov. Z fondu sa môžu financovať napríklad aktivity na zlepšenie ubytovania pre azylantov, vzdelávacie a jazykové kurzy alebo školenia pracovníkov. Čerpajú z neho všetky členské štáty okrem Dánska.

Slovensku pripadla suma vyše 13 miliónov eur. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka pomoc prichádza v čase, keď je diskusia vzájomnej solidarity krajín v oblasti migrácie živá. „Prihlásili sme sa k záväzku robiť zodpovednú azylovú politiku a poskytovať pomoc najohrozenejším skupinám, k čomu nám pomôže aj tento balík peňazí,“ povedal minister.

Ministerstvo vnútra už vyhlásilo prvé výzvy za viac ako 1,5 milióna eur, o ktoré sa môžu uchádzať orgány štátnej správy, samosprávy, mimovládne organizácie, občianske združenia, nadácie či vzdelávacie inštitúcie.

Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová povedala, že zvažujú prihlásiť sa o európske peniaze s vlastným projektom. „Chceli by sme pokračovať v aktivitách, ktoré sme už robili v minulosti. Jednak je to práca na lokálnej úrovni so samosprávami. Väčšinou sme robili výskumné aktivity zamerané na oblasť vzdelávania detí cudzincov alebo témy integrácie na lokálnej úrovni,“ poznamenala.

Liga za ľudské práva sa bude snažiť zapojiť do projektov právnej pomoci cudzincom. Podľa Zuzany Števulovej z ligy štát podporuje túto oblasť tým, že únia poskytuje z fondov 75 percent financií a 25 percent príspevku je zo štátneho rozpočtu. Pripomenula, že zo záväzkov, ktoré má Slovensko k únii, vyplýva povinnosť poskytovať právnu pomoc žiadateľom o azyl bezplatne. V niektorých prípadoch sú však tieto záväzky pokryté z fondov únie.

Utečencom dlhodobo pomáha aj Slovenská humanitná rada. Podľa Petra Devínskeho preto plánujú pokračovať ďalšími aktivitami. V súčasnosti napĺňajú projekt cez ministerstvo vnútra, s ktorým zvíťazili vo verejnom obstarávaní. Od mája tohto roku poskytujú sociálne a psychologické poradenstvo, právnu pomoc a čiastočne aj materiálnu v tábore v Rohovciach.

Čo utečencov v tábore najviac ťaží? „Títo ľudia nevedia, ako dopadne ich azylová procedúra a najhoršie pre nich je, že nevedia, čo s nimi bude ďalej,“ uviedol Devínsky. Podľa neho sú každý deň v tábore sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú utečencom zvládať každodenné veci.

Keďže klienti sú v azylovom konaní, radí im aj právnik, poúča ich o právach a povinnostiach. V prípade, že im doručia nejaké rozhodnutie slovenských úradov, hovorí im o možnostiach, ako majú ďalej postupovať.

Do výzvy rezortu vnútra sa môžu zapojiť aj mestá a obce. Združenie miest a obcí Slovenska neuvažuje, že by centrálne organizovalo predkladanie projektov a necháva to na jednotlivé samosprávy.

Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej by obce mohli pracovať so svojimi obyvateľmi, aby neboli nastavení negatívne k utečencom. „Ale vzhľadom na to, aká je v súčasnosti nálada, nepredpokladám, že mestá sa budú do toho hrnúť, lebo samy odmietajú tábory, ako sme to videli v Gabčíkove,“ poznamenala.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #azyl #eurofondy #Slovensko #utečenci #utečenecké centrá