Nákaza sa rýchlo šíri, ohrozuje milióny stromov a zásadne vplýva na ceny olivového oleja. Zatiaľ neexistuje žiadna účinná liečba, ktorá by ju zastavila. Baktéria napáda aj iné druhy rastlín. EÚ preto prijala uznesenie Európskeho parlamentu a obmedzila dovoz rastlín z postihnutých oblastí.
Útočí na vinič aj ovocné stromy
Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva vyzvalo občanov, aby zo zahraničia neprivážali žiadne rastliny alebo ich časti. Xylella fastidiosa útočí napríklad aj na vinič, ovocné stromy či bylinky. Ak by sa dostala k nám, malo by to podľa Martina Kárnika z Ústrednéhokontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave katastrofálne následky.
„Ide o karanténnu baktériu a je nebezpečná tým, že napáda pomerne veľké množstvo rastlín. Od stále rodiacich ovocných stromov, ako sú broskyne, slivky, čerešne, a napáda aj vinič. Prenáša ju bodavý a hryzavý hmyz (rôzne druhy vošiek, komáre). V súčasnosti neexistuje žiadny postrek, ktorý by dokázal napadnuté sady vyliečiť,“ hovorí Kárnik.
Europoslanci preto spustili informačné kampane a upozorňujú na túto hrozbu poľnohospodárov, maloobchodníkov s okrasnými rastlinami a cestovateľov. V prípade, že by sa na Slovensku vyskytla rastlina napadnutá touto baktériou, štát je povinný postupovať podľa opatrení Bruselu.
V praxi by to znamenalo zlikvidovať každú napadnutú rastlinu a všetky hostiteľské rastliny v okruhu sto metrov. Hostiteľskými rastlinami sa rozumejú tie, ktoré nie sú proti baktérii imúnne. Celkovo ich je v zozname viac ako dvesto.
Ktoré rastliny môže baktéria napadnúť
- Ovocné druhy: jahoda, broskyňa, čerešňa, višňa, slivka (vrátane trnky), marhuľa, hruška, malina, černica, čučoriedka, vinič, zemolez, lieska, moruša, mandľa, myrobalán
- Lesné druhy: jelša, javor, jaseň, platan, topoľ, dub, vŕba, brest
- Poľnohospodárske plodiny: lucerna, komornica, mätonoh, amarantus, lupina, ovos hluchý, kapustovité druhy, stoklas, slnečnica, cirok, ďatelina plazivá, vika
- Okrasné druhy: kávovník, fikus, fuchsia, ginko, brečtan, hortenzia, magnólia, myrta, oleander, oliva, vavrinovec
- Iné druhy: medovka, ambrózia, citrusy, pupenec roľný, levanduľa, ibiš, stavikrv, rozmarín, majorán, skorocel kopijovitý, šalvia, baza, žihľava, zimozeleň a množstvo ďalších voľne žijúcich druhov rastlín, ktoré sa bežne vo vegetácii SR vyskytujú.
(nb)
„Bezpečnostné opatrenia by sa museli vykonať neodkladne a bez ohľadu na to, kde sa rastliny nachádzajú. Mohlo by tak byť dotknuté súkromné vlastníctvo (záhrady, súkromné pozemky, lesy, záhradné centrá atď.), ale aj chránené územia. V prípade výskytu v lesných porastoch by sme museli pristúpiť k páleniu produkčných lesov a ak by sa vyskytla vo viniciach a v sadoch, museli by sa zlikvidovať,“ opisuje riziká Radka Kulaviaková z tlačového odboru ministerstva pôdohospodárstva a zdôrazňuje, že toto všetko by bolo spojené s nemalými finančnými nákladmi.
Výskyt ochorenia v sadoch a vo viniciach by sa tiež podpísal na zamestnanosti. „Nehovoriac o tom, že je možný aj dosah na architektúru krajiny a jej prirodzenú schopnosť hospodáriť s vodou,“ dopĺňa Kulaviaková.
Za dovoz rastlín hrozia pokuty
Dovoz rastlín je bežná obchodná činnosť, ale vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Taliansku ministerstvo pôdohospodárstva vyzvalo profesionálnych dovozcov a pestovateľov, aby sa vyvarovali akýchkoľvek dovozov rastlín z južného Talianska. Dovážať sa môžu len zo škôlok, ktoré sú mimo napadnutého talianskeho územia. Prítomnosť nákazy už potvrdila aj francúzska Korzika. Obmedzenie dovozu rastlín sa v rámci preventívnych opatrení týka celej EÚ.
Foto: INFORMAČNÝ LETÁK ÚKSÚP
Ak by sa niekto predsa len rozhodol nerešpektovať rozhodnutie Európskej komisie, hrozí mu pokuta od 200 až do 16 500 eur. „Nebezpečenstvo naozaj netreba podceňovať. Keby sa Xylella dostala na Slovensko, len ťažko by sme sa s následkami vyrovnávali. Nerešpektovaním výstrahy si poškodíme sami sebe,“ upozorňuje Kulaviaková.
Europoslanci chcú sprísniť kontrolu
Európsky parlament požiadal o zvýšenie prostriedkov na ničenie škodlivých organizmov na hraniciach EÚ. Vyzval členské štáty na zintenzívnenie pravidelných interných kontrol, aby sa tak zabránilo šíreniu baktérie Xylella mimo vymedzenej oblasti.
EÚ v tejto súvislosti pozastavila aj dovoz kávovníka z Kostariky a Hondurasu. Poslanci však tvrdia, že to nestačí a naliehajú, aby poškodení pestovatelia dostali náhradu za spôsobené straty a navrhli navýšenie finančných prostriedkov na výskum v boji proti baktérii, ktorá môže preskočiť aj na iné rastliny ako olivovníky. Podľa nich Európska komisia často nereaguje dostatočné rýchlo, aby zabránila vstupu chorých rastlín do EÚ.
Obmedzenie dovozu a vývozu sa týka predovšetkým živých rastlín. Ale dovážať by sa nemali ani sušené. „Vysušené rastliny, ako napríklad levanduľa, ktorú si často turisti nosia z Talianska či Chorvátska, by nemala byť zdrojom nákazy. Ale v rámci preventívnych opatrení sa neodporúča vyvážať ich z pôvodnej krajiny. Nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí,“ dopĺňa Radka Kulaviaková. Zároveň dodáva, že zákaz sa netýka napríklad holandských veľkoskladov, odkiaľ prúdi najviac kvetov. Tie ich však môžu nakupovať len zo spomínaných škôlok, ktoré sú mimo napadnutej oblasti.
Nákaza spôsobuje upchávanie vodivých systémov rastliny v koreňoch, stonkách, kmeňoch a v listoch, čím zabraňuje zásobovaniu rastliny vodou a živinami. Následne v krátkom čase celá rastlina odumrie. Ochorenie sa prejavuje usychaním listov a brzdením rastu.