Po novom by v školských bufetoch nemali predávať cukrovinky, zmrzlinu, langoše či hamburgery. Potravinári vyhláške vyčítajú nedostatočné riešenie problému detskej obezity, nepresnosti v odbornej terminológii a chýbajúcu spoluprácu s potravinárskym priemyslom. Výhrady majú aj k spôsobu komunikácie.
Úrad verejného zdravotníctva zdôvodnil zmeny tým, že nevhodné potraviny v bufetoch môžu spôsobovať obezitu alebo iné metabolické ochorenia. Diskrimináciu prevádzkovateľov bufetov odmieta. Podľa neho nemôže byť sloboda podnikania nadradená ochrane zdravia, najmä ak ide o deti. "Nárast obezity sa v posledných dvadsiatich rokoch strojnásobil a počet tých, ktorí sú kontinuálne postihnutí, narastá do alarmujúcich rozmerov, najmä u detí. Detská obezita začína predstavovať akútnu zdravotnú krízu,“ uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická. Proti námietkam potravinárov, že sa nezúčastnili na príprave zmien, úrad argumentuje tým, že vyhláška vznikala s prispením odborníkov a Potravinárska komora nepatrí medzi takzvané povinne pripomienkujúce subjekty.
Potravinári navrhujú, aby sa diskusia zamerala celkovo na školské stravovanie a na prípadné vekové obmedzenia. Tiež pripomínajú, že podobné opatrenia už raz poslanci odmietli. Preto nechápu, že sa k nim rezort zdravotníctva vracia „potichu“, v období letných dovoleniek a len na úrovni vyhlášky. „Navrhovaná novela vyhlášky opätovne zasahuje do okrajového a doplnkového sortimentu ponúkaných potravín a jedál nesystémovo a necitlivo. Či už výberom diskriminovaných jedál, alebo aj rozsahom uplatňovania až na stredné školy,“ uviedla Potravinárska komora. Zmeny by sa mali týkať všetkých zariadení pre deti a mládež. Už podľa v súčasnosti platnej vyhlášky majú byť doplnkové jedlá v školských bufetoch predovšetkým čerstvé ovocie, zelenina, celozrnné a cereálne výrobky či mlieko.
Väčšie množstvo bufetov a automatov sa v súčasnosti nachádza na stredných školách. V niektorých nahrádzajú aj iné spôsoby stravovania. Potravinári sa domnievajú, že 15– a viacroční študenti by za to, čo jedia, mali zodpovedať sami. Za pravdu im dávajú aj riaditelia stredných škôl. „Naša škola napríklad nemá jedáleň, chodíme sa stravovať inde. U nás je teda bufet pre deti dôležitý. Na druhej strane, kto si napríklad sladkosť nekúpi v bufete, môže si ju kúpiť o 15 minút vonku,“ uviedla riaditeľka Gymnázia v Topoľčanoch Viera Dzurejová.
Rovnaký názor mala aj ďalšia oslovená stredná škola. „Tým, že náš bufet je dosť drahý a blízko majú študenti potraviny, utekajú väčšinou do potravín. Myslím si, že to teda žiadny efekt nebude mať, aspoň u nás určite nie,“ poznamenala zástupkyňa riaditeľky Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave Eva Stanková.
Podľa Aleny Petákovej zo Združenia základných škôl Slovenska je v súčasnosti v základných školách už iba veľmi málo bufetov. Väčšina ho zrušila pre množstvo obmedzení, ale aj preto, že menší žiaci nemajú také dlhé prestávky a voľné hodiny ako stredoškoláci. Petáková sa domnieva, že väčšina sa už teraz snaží fungovať v línii zdravého stravovania. Príkladom je aj Základná škola s materskou školou Hargašova v Bratislave, ktorá z bufetu odstránila nezdravé potraviny na naliehanie rodičov. „Dosť na nás vplývali rodičia, takže sme ponuku bufetu prispôsobili ich predstavám, aby deti nejedli nezdravé potraviny. Vylúčili sme napríklad sladené nápoje, sladkosti, príliš slané veci. A to už veľmi dávno,“ konštatovala riaditeľka školy Zuzana Kaliariková.
V súčasnosti sa návrh vyhlášky nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zmeny by mali platiť od októbra.