Parlament je tak dnes po vyše troch rokoch a pár mesiacoch pred novými voľbami na nespoznanie. Postarali sa o to pravicové subjekty, ktorých delenie, zdá sa, nemá koniec.
„Výsledky volieb v roku 2012 preukázali, že občania stratili dôveru v pravicovú politiku strán a ich nositeľov. Namiesto očakávanej hlbokej reflexie tejto časti politického spektra nastalo prirodzené, ale totálne deštruktívne štiepenie pravice a porazené mikrostrany nedokázali vyvodiť dôsledky z katastrofickej porážky.
Veľkej časti poslancov a opozičných strán hrozí parlamentná smrť v nastávajúcich voľbách.Michal Horský, politológ
Išlo o taký nevídaný jav, aký snáď po žiadnych voľbách od novembra 1989 nenastal. Deštrukcia sa zastavuje až v súčasnosti, keď veľkej časti poslancov a opozičných strán hrozí parlamentná smrť v nastávajúcich voľbách,“ povedal politológ Michal Horský. Kým na ľavej strane spektra stojí stabilný Smer, ktorý v minulosti pospájal niekoľko menších ľavicových strán, pravica sa už roky od rozpadu SDK utápa vo vlastných problémoch. Výsledkom je vznik stále nových subjektov.
Prečítajte si komentár Petra Javůreka Nehybný močiar
Čo z toho vyplýva pre blížiace sa parlamentné voľby, novú vládu a politickú stabilitu? Podľa analytikov nateraz sa ako najpravdepodobnejšia javí koaličná vláda, v ktorej bude Smer s jedným partnerom. Zhodli sa na tom politológ Horský aj sociológ Pavel Haulík.
„Prvá možnosť je, že Smer zopakuje svoje volebné víťazstvo a vytvorí jednofarebnú vládu. Druhá, že sa spojí s jednou z postupujúcich strán, najpravdepodobnejšie so SNS. Tretia, že sa zopakuje ,koalícia Ivety Radičovej‘, teda všetkých opozičných strán,“ uviedol politológ Horský.
Podľa neho najmenej pravdepodobná je menšinová vláda alebo predčasné voľby. Sociológ Haulík však na rozdiel od Horského usúdil, že pre Smer nebudú prvou voľbou národniari. „SNS bude až druhá v poradí, ak by sa Smer nedohodol s KDH alebo Mostom – Híd či inou stranou podobného typu,“ poznamenal sociológ.
Podľa všetkého viac ako tri roky parlamentnej opozícii nestačili na to, aby sa spamätala z volebnej porážky v roku 2012, keď do vlády zasadol iba ľavicový Smer. „Strany sa snažia vytvoriť až neuveriteľné personálne aj stranícke aliancie či medzialiancie. Za typickú personálnu medzialianciu možno považovať vytvorenie KDH plus, kde sa paradoxne strana dostáva do područia ľudí typu Alojza Hlinu.
Strana Nova poslanca Lipšica sa spája s tromi mužmi a jednou ženou, vytvárajú medzialianciu typu Dr. Jekyll a Mr. Hyde. Sú to legitímne pokusy, či však uspejú, viac naznačí až jeseň,“ povedal Horský.
Ako možnosť Horský spomína aj spojenie troch opozičných strán s najvyššími preferenciami, Mostu – Híd, KDH a Siete. Zatiaľ však nemajú spolu preferencie na zostavenie väčšinovej vlády. A ako sú na tom strany necelých sedem mesiacov pred voľbami? Popularita Smeru sa pohybovala pred prázdninami na úrovni okolo 35 percent. Sieť mala okolo 11 a KDH a Most – Híd približne po osem percent.
SNS sa už dlhšie drží nad hranicou piatich percent. Na nové čísla čaká ohlásená koalícia Obyčajných ľudí a Novy. Sociológ Haulík však hovorí, že ešte len môže dôjsť k veľkým posunom. Je totiž veľká skupina ľudí, ktorá bude zvažovať svoje rozhodnutie koho voliť až na poslednú chvíľu. „Smer môže dosiahnuť výsledok v širokom intervale od lepšieho, ako sú dnešné preferencie, alebo dosiahne výrazne horší výsledok.
Podobná situácia je aj na druhom póle politického spektra. Tam je subjektov, ktoré súťažia o hlasy voličov, nepomerne viac,“ poznamenal sociológ. Poukázal na fakt, že v minulosti z váhajúcich voličov na poslednú chvíľu ťažila SDKÚ, čo však nebude prípad týchto volieb. Otázkou podľa neho je, či to teraz bude preferenčne najsilnejší pravicový opozičný subjekt a kto ním bude.
Politológ Horský za kľúčové označil jesenné mesiace október a november. Vtedy sa podľa neho buď vytvoria koalície, ktoré naznačia svoje ambície, a bude tiež jasné, ktoré strany pôjdu do volieb samostatne. V zložitej situácii budú viaceré malé strany, ktoré majú zatiaľ mizivé šance na vstup do parlamentu.
Takými sú napríklad SDKÚ, Skok či Šanca. Ich preferencie sa pohybujú hlboko pod piatimi percentami. Ako povedal Horský, v jeseni sa ukáže, či „strany predvolebných smetí“ niekto zoberie na svoju kandidátku, alebo skončia v predvolebnom zápase skôr, ako doň vstúpili. Parlamentné voľby sa uskutočnia buď koncom februára, alebo v prvú marcovú sobotu 2016.
Znamená to, že kampaň sa bude odohrávať počas zimných mesiacov. Podľa Haulíka zvlášť december je ten najnevhodnejší čas na kampaň, pretože politický rok sa rozbehne až 7. januára. „Predovšetkým Vianoce sú rodinné sviatky, a vtedy si ľudia politiku do domácnosti nepúšťajú. Celý mesiac december až do Troch kráľov je zabitý čas,“ mienil sociológ.
Termín volieb preto považuje za nevhodný. Najskôr ho však asi zmenia až prípadné ďalšie predčasné voľby. Tak to bolo aj v roku 2012, keď sa konali predčasné voľby. Dovtedy boli v drvivej väčšine v júni.
