Slovensko má zatiaľ dostatočné zásoby vody. „Zdroje vody však nie sú rovnomerne priestorovo rozdelené. Máme aj oblasti, kde je vody málo,“ pripomína Miriam Fendeková, vedúca Katedry hydrogeológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Meteorologické sucho sa podľa Fendekovej najprv prejaví v nedostatku pôdnej vlahy. Neskôr sa nedopĺňajú zásoby podzemnej vody, ktoré následne nedotujú povrchové toky. „V tejto fáze hovoríme o hydrologickom suchu v povrchových a podzemných vodách. Sucho a jeho dôsledky sú najzávažnejšie vo vegetačnom období, keď je veľká spotreba vody rastlinami aj človekom,“ približuje Fendeková. „Naše výskumy výskytu sucha v podzemných vodách ukázali, že sa opakuje v desať- až jedenásťročnej periodicite,“ dodala hydrogeologička.
Na väčšine nášho územia dotuje podzemná voda rieky a potoky počas prevažnej časti roka. Pokles jej hladiny má širokosiahle následky na život rastlín, živočíchov i ľudí. Nepriaznivé následky sucha zosilňuje aj stúpajúca spotreba vody spoločnosťou. Odborníci poukazujú, že treba lepšie hospodáriť s krajinou.
Možných opatrení je podľa Fendekovej veľa. Rozdeľujú sa na takzvané zelené a šedé. „Zelené výrazne nemenia ráz krajiny, no účinné sú len do určitej miery nedostatku vody. Šedé sú technické opatrenia, ktoré sa na vzhľade krajiny prejavia viditeľnejšie, no sú schopné vyrovnávať väčšie deficity.“ Ideálna je vhodná kombinácia oboch.
Jedným z opatrení je zadržiavanie vody v krajine a jej opätovné rozdeľovanie v obdobiach sucha. Túto úlohu plnia vodné nádrže. „Ďalšou možnosťou je väčšie prepojenie vodárenských systémov v oblastiach s dostatkom vody, napríklad Žitný ostrov, s nedostatkovými oblasťami ako napríklad južné a juhovýchodné Slovensko,“ načrtáva hydrogeologička. Riešenie by mohol priniesť aj duálny systém dodávky vody. Pitná a úžitková voda, ktorá by mala mať vyšší stupeň recyklácie, by boli dodávané osobitne.