„Hádam to znie ako banalita, ale mne bolo strašne ľúto, že zobrali i moju školskú tašku, do ktorej dala maminka v to ráno čerstvo upečené chleby. Nahnali nás do susedného domu. Spolu s ostatnými. Tých z vyššieho konca sem vydurili priamo z postelí, ani neboli poriadne oblečení a obutí.“
Rodín s priezviskom Kaliský bolo na Kališti veľa, aj na cintoríne je každý druhý náhrobok s takým menom. Pritom ani nemuseli byť pokrvní príbuzní. Preto si na rozlíšenie pomáhali prídomkami. Vierkina rodina mala prídomok „Dohanici“, že sa tam išlo k Hane. Patril im jeden z dvoch domov, ktorý sa dodnes zachoval, ten nižšie položený. Pred časom ho dalo zrekonštruovať Múzeum SNP. Zriadilo v ňom expozíciu o partizánskom spôsobe boja a o pomoci povstalcom od obyvateľov tzv. partizánskej republiky, v ktorej bolo v zime 1944/1945 Kalište akoby hlavným mestom.
Foto: Pravda, Martin Krno
„V chyži boli natlačení ľudia z polovice dediny. Mnohí boli chorí, veď sa tu vtedy rozmohol týfus. Dajakým zázrakom som sa predrala k oknu. Videla som drevenice v plameňoch, veď každý dvor mal kvôli kravkám cez zimu riadnu kopu sena. Bála som sa, či nás dome zaživa neupália. Zase sa spustila streľba. A tak som zašepkala: Maminka, drž ma pevne za ruku. Keby chceli podpáliť dom, tak spolu vyskočíme oknom. Nech nás radšej zastrelia, akoby sme mali zaživa zhorieť.“
Otec stihol ujsť do hory. Aj s niekoľkými chlapmi sa zahrabali až po hlavu v snehu. Dobre urobili, lebo ostatných nacisti popravili alebo odviezli do zajateckého tábora v Nemecku. Celkovo tu zastrelili 37 ľudí, deviatich upálili zaživa. Až na šesť-sedem domov všetky zhoreli. Táto rodina Kaliských mala šťastie, krvavé represie prežila. Matka mala v susednej Moštenici vydatú sestru, tak začas bývali u jej známych v podnájme. Vierka sa vydala, dnes už má kopu vnúčeniec, ba aj dve pravnúčatká.
Čerstvá dôchodkyňa Marcela Kaliská „Našroute“, donedávna učiteľka na obchodnej akadémii, patrí do takzvanej strednej generácie Kališťanov, ktorí sa narodili po vojne. Tí sa pred dlhými rokmi dali dokopy a organizovali vždy koncom augusta neformálne stretnutia celých rodín na Kališti. Pri 60. výročí Povstania sa ich tu zišla dobrá stovka. Potom túto akciu prevzal Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. V sobotu mal 10. ročník celoslovenský ráz, zavítalo sem vyše tritisíc ľudí. Záštitu nad podujatím mal premiér Robert Fico. Nechýbal ani Bystričan, predseda Národnej rady Peter Pellegrini. Banskobystrického župana Mariana Kotlebu nepozvali, prišiel však bratislavský župan Pavol Frešo, ktorého otec bojoval v Povstaní.
„Som veľmi rád, že som sem mohol prísť medzi normálnych ľudí,“ začal svoj príhovor predseda vlády narážkou na piatkové vystúpenie Igora Matoviča. „Len tri veci na svete musia raz, skôr či neskôr, vyjsť. Slnko, mesiac a pravda.“ Premiér zdôraznil, že pravdou je aj to, že vďaka Povstaniu sa slovenský národ nezaradil medzi porazených, ale medzi víťazov druhej svetovej vojny. Na záver pripomenul: „Vidíme veľké riziká, ktoré sú spojené s ukrajinským konfliktom a gréckou krízou. Opierajme sa preto o to, čo nás v histórii spájalo, pretože Slovensko musí byť silné, aby prežilo nie ľahké časy, ktoré sú okolo nás,“ povedal premiér.