Odháňa protiľadovcové delo z Veselého aj dážď?

, 17.08.2015 13:00
protiľadovcové delo,
Protiľadovcové delá používa firma Plantex od roku 2007, aby ochránila svoju úrodu pred zničením krúpami. Nikto zatiaľ nepotvrdil ich účinnosť či vplyv na počasie. Autor: ,

Nedostatok dažďa pripisujú ľudia z okolia Trnavy aj protiľadovcovému delu, ktoré používa ovocinárska firma vo svojich sadoch a škôlkach na ochranu proti krupobitiu. Vplyv prístroja na počasie však nie je podľa klimatológov dokázaný. Odkázali to aj trnavskej samospráve, ktorá si v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) objednala štatistiku zrážok na území mesta za posledných desať rokov.

Trnavská radnica plánuje zaviesť opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť dosahy klimatických zmien. U meteorológov si dala preveriť, ako často na území mesta prší. „Aby sme ich vedeli čo najlepšie nastaviť a premietnuť ich do dlhodobého rozpočtu, potrebujeme čo najviac informácií,“ približuje hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič.

Mesto zaujímalo aj to, či množstvo zrážok neovplyvňujú protiľadovcové delá, ktoré používa firma Plantex z Veselého. Na 250 hektároch ovocných sadov a škôlok medzi Trnavou a Hlohovcom pestuje jablká či jahody. Pred krupobitím sa ich snaží chrániť delami.

„Nad tretinou, možno aj polovicou sadov máme natiahnuté ochranné siete, delá používame od roku 2007,“ hovorí jeden z konateľov firmy Marián Varga. Delá sú lacnejším riešením ako siete, ktoré sa dajú využiť skôr v sadoch. Firma má šesť diel, tri z nich sú umiestnené v Bučanoch. Ľudia si myslia, že pre ne prší menej.

Stanislav Očkovský (25) z Bučian ich považuje za katastrofu. „Odkedy ich používajú, máme tu sucho. Keď vidím mraky, teším sa, že konečne bude pršať, a oni to rozoženú.“ Ľuďom schnú záhrady a vzduch je ťažký. „V porovnaní s okolím v Bučanoch toľko neprší,“ mieni Dominika Fančovičová (22). O delách si však nemyslí len to najhoršie. „Na druhej strane môžu uchrániť úrodu v záhradách.“

Vo svete fungujú podľa Vargu stovky takýchto zariadení. „Zatiaľ nikto nepotvrdil, že by to malo vplyv na množstvo zrážok,“ poukázal konateľ. Varga upozorňuje na to, že existujú oblasti s prirodzeným zrážkovým tieňom. Spoločnosť si je vedomá, že ide o prototyp. Tvrdí, že sa ho učí správne používať a svoje skúsenosti vyhodnocuje.

SHMÚ vypracoval pre trnavskú samosprávu stanovisko, v ktorom informuje, že vplyv dela na počasie a ani na krupobitie nik nedokázal. „Podľa našich neoficiálnych informácií dodávateľ zariadenia doteraz neposkytol svojim zákazníkom štúdiu, ktorá by vysvetľovala, ako rázová vlna môže eliminovať krúpy v búrkovom oblaku,“ píše ústav. Štúdiu by malo vypracovať nezávislé pracovisko, ktoré by popísalo fyzikálne procesy v oblakoch pri generovaní zvukových vĺn a porovnalo by ich s výsledkami nezávislých meraní.

Ak podľa Tomašoviča dosiaľ neexistuje dôkaz o vplyve zariadenia na počasie, nemalo by sa používať. „Ovzdušie nie je súkromný majetok. Človek by doň nemal zasahovať, pokiaľ tým môže ovplyvňovať aj druhých, “ uzavrel hovorca mesta.

Ľadovec vraj mení na sneh

Zariadenie sa odborne nazýva generátor rázovej vlny. Jedna jeho časť je v unimobunke, odkiaľ trčí smerom dohora kužeľ. Výbušná zmes acetylénu a kyslíka sa zapáli v dolnej časti zariadenia, vznikne energia, ktorá sa v kuželi mení na tlakovú vlnu so silným hlbokým zvukom.

„Rýchlosťou zvuku sa šíri do oblakov a prerušuje rastovú fázu krúp. To, čo by spadlo na zem ako ľadovec, spadne ako dážď či mokrý sneh.“ uvádza stránka Plantexu. Delo spúšťajú asi 20 až 30 minút pred búrkou. V chode je dovtedy, kým búrka neopustí oblasť. Vlani použili delá 16-krát, pred dvomi rokmi 24-krát.

Hluk sa opakuje každé štyri sekundy, keď vystreľujú vlny. „Je to nepríjemné, a preto sa snažíme delá umiestňovať ďalej od obce alebo do terénnej preliačeniny, aby sa zvuk odrazil,“ hovorí Varga. Pravidelné merania hluku nepotvrdili prekročenie povolenej hranice.

„Viem, že sa u nás takéto zariadenia používajú, no ich priamy dosah na nejaké klimatické anomálie alebo zvláštne meteorologické javy nie sú preukázané,“ zhodnotil klimatológ Pavel Šťastný z SHMÚ. Zo štatistiky zrážok sa podľa neho nedá odvodiť, či pri použití zariadenia prší menej, alebo viac.

Premenlivosť v zrážkovej činnosti u nás je taká veľká, že miestny zásah sa na úhrne zrážok v okolí neprejaví. „Experiment, ktorý by dokázal vplyv dela na množstvo a intenzitu zrážok, sa doteraz neuskutočnil,“ pripomenul Šťastný.

Podľa klimatológa Milana Lapina, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave, sa nedá účinnosť dela fyzikálne dokázať. „Nemáme žiadny teoretický podklad, aby sme potvrdili, že to funguje.“ Na ochranu pred krupobitím či intenzívnymi búrkami využívajú ľudia rôzne metódy najmenej tisíc rokov. Okrem protiľadovcového dela je to napríklad zvonenie.

„Pokiaľ ide o krupobitie, jediné čo skutočne funguje, je infiltrácia náhradných ľadových kondenzačných jadier do búrkového mraku. Ide napríklad o jodid strieborný, ktorý spôsobuje, že nedochádza k vzniku takých veľkých krúp, ktoré by mohli dopadnúť na zemský povrch,“ vysvetľuje Lapin. Táto metóda je veľmi drahá.

Povolenie netreba

Použitie protiľadovcového dela nerieši žiaden zákon. Firma naň nepotrebuje povolenia. „Zákony, ktoré sa týkajú životného prostredia, riešia najmä jeho znečisťovanie,“ hovorí Michal Cákoci z ministerstva životného prostredia. Delami sa nezaoberá ani Európska únia „Zatiaľ mám informácie, že na európskej úrovni nie je legislatíva, ktorá by upravovala alebo zakazovala ich používanie,“ dopĺňa Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Mimovládka Greenpeace nemá informácie o tom, že by delá mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie. „Nemôžeme však tvrdiť, že nemajú žiadny vplyv. Tlakové vlny a hluk určite obťažujú ľudí aj zver. Ich používanie by preto malo byť detailnejšie zvážené,“ dodal koordinátor klimatickej a energetickej kampane Pavel Široký.

Firmy, ktoré majú podobné zariadenia, by o ich fungovaní mali verejnosť viac informovať a takisto akceptovať právo ľudí súhlasiť či nesúhlasiť s ich používaním. Ochranári chápu, že poľnohospodárske firmy zavádzajú rôzne opatrenia, aby ochránili svoj majetok a podnikanie. „Privítali by sme však ich podporu pri snahách Greenpeace chrániť klímu a hlavne pri príčinách, ktoré na ňu vplývajú. Iba adaptačné opatrenia nás pred pribúdajúcimi extrémami počasia nedokážu chrániť donekonečna," zhodnotil Široký.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#počasie #dážď #Trnava #delo #Veselé
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Irigo aranžmán miska staroružový

Irigo aranžmán miska staroružový

35,99
Perla Cala Frézia Violet

Perla Cala Frézia Violet

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk