Zákony na Slovensku sú deravé, nestačia na extrémistov aj podvodníkov

Karikatúry či verejné vyjadrenia, ktoré zaváňajú extrémizmom, no ich autori chodia po slobode bez trestu. Páchatelia, ktorí sa orientujú v práve či účtovníctve, a polícia je na nich krátka. Toto sú oblasti, kde sa zákon zdá byť deravý. Nie sú však jediné. Na chýbajúce pravidlá doplácajú niektoré menšiny, pacienti a spotrebitelia. Na druhej strane pre mnohé situácie zákony máme, problémom je však ich uplatňovanie v praxi.

19.08.2015 06:00
debata (22)

Denník Pravda sa pozrel na viaceré problematické oblasti, kde zákon nestačí, a vytypoval niekoľko nedostatkov v legislatíve. Zistil pritom, že najviac podceňované sú ľudské práva.

Aktivisti už dlhodobo upozorňujú, že chýba zákon, ktorý by upravoval registrované partnerstvá. Podľa nich by nikomu neublížil ani by neohrozil definíciu manželstva v ústave. Pomohol by k jednoduchšiemu spoločnému životu lesbám a gejom. Podobne je to aj so zákonom o ochrane žien pred domácim násilím. Začiatkom roka sa síce predpokladalo, že bude predložený na jeseň, termín sa však posúva.

Na Slovensku ide o každého voliča a politické strany si možno povedali, že nebudú otvárať niektoré témy, ktoré zaujímajú malú skupinu obyvateľov.
Tomáš Koziak, politológ

Politológ Tomáš Koziak pripustil, že spoločnosť má ešte aj teraz problém vyrovnať sa s niektorými základnými právami, ako je sloboda vyjadrovania alebo zhromažďovania. „Zaoberať sa napríklad právami menšinových komunít, na to musí spoločnosť zrejme ešte dozrieť,“ dodal.

Podľa neho politici nemajú záujem v niektorých témach zájsť ďalej. „Na Slovensku ide o každého voliča a politické strany si možno povedali, že nebudú otvárať niektoré témy, ktoré zaujímajú malú skupinu obyvateľov,“ povedal Koziak.

Legislatíva celkom nepamätá ani na taký fenomén, ako je šikanovanie na pracovisku. „Ak je jedným z dôvodov šikanovania diskriminácia napríklad na základe pohlavia, rodu, etnicity či rasy, v niektorých prípadoch sa dá aplikovať antidiskriminačný zákon. Ak sa šikanovanie deje preto, lebo niekto je niekomu nesympatický či nepohodlný, náš právny poriadok na to nemá adekvátne prostriedky ochrany,“ upozorňuje právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Jediné ustanovenie, o ktoré by sa v súčasnom Zákonníku práce dalo oprieť, je podľa nej veľmi všeobecné a súdy ho ani veľmi neaplikujú. Podľa tlačového odboru rezortu práce je mobbing a bossing novou agendou, nateraz sa však nepripravuje nová legislatíva. „Je to však určite problematika, ktorej závažnosť narastá,“ priznáva tlačový odbor.

Sudca vidí, čo chce vidieť

Ďalšia slabina súvisí s dokázanou diskrimináciou. Kým napríklad politici sú schopní vysúdiť za spôsobenú nemajetkovú ujmu obrovské peniaze, človek, ktorý sa stal obeťou diskriminácie a prejde tortúrou súdov, sa napokon dočká skôr symbolických sto až niekoľko sto eur.

Dôvodom je aj to, ako je nastavená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v antidiskrimi­načnom zákone. Nepočíta sa s tým, že akákoľvek diskriminácia je vždy zásah do ľudskej dôstojnosti.

Diskusiu vyvolávajú aj rastúce prejavy extrémizmu. Už pred pár rokmi pri osadení busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci sa ukázalo, že právny poriadok neupravuje podmienky umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ či sôch obcou na verejných priestranstvách.

Po nedávnom pochode extrémistov v Bratislave sa zas začalo hovoriť o možnosti sprísniť legislatívu, ktorá umožňuje preventívne zakázať zhromaždenie, ak je jasné, že jeho účelom je potláčať práva a vyzývať na porušovanie zákonov.

„Som skôr za to, aby sme hľadali riešenia v medziach existujúcej legislatívy, ako ju zásadne sprísňovali,“ hovorí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Hlavný problém pri extrémizme je podľa neho v mentalite a tiež v uplatňovaní existujúcich zákonov.

„Polícia by mohla postupovať už v medziach súčasného zákona. To, či sú orgány činné v trestnom konaní razantnejšie, je aj o ochote a vôli hodnotiť protispoločenské správanie, o odvahe tých, ktorí majú uplatňovať zákon. A takisto nijaký zákon neprinúti sudcu vidieť niečo, čo vidieť nechce,“ upozorňuje Oravec.

Mali sme mať Spotrebiteľský zákonník

O nedostatkoch v legislatíve vie rozprávať aj Petra Vargová Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov S.O.S Poprad. Pripomína, že zákon o ochrane spotrebiteľa bol v priebehu roka viac ako desaťkrát novelizovaný, čo sťažuje spotrebiteľom, ale aj predajcom orientáciu a následné konanie. „Problematická je stále oblasť posudzovania reklamovaných chýb, ukazuje sa to napríklad v segmente obuvi,“ uvádza jeden z príkladov.

Ochrana spotrebiteľov proti „šmejdom“ tiež veľmi nepomáha. „Zákonom stanovené zverejňovanie podujatí na stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie nič nerieši. Nepoznám seniora, ktorý by si pred akciou na ňu klikol.

,Šmejdi' si krátkodobo prenajímajú prevádzky v obchodných centrách, obecných kultúrnych domoch alebo si telefonicky dohodnú akciu priamo v byte spotrebiteľa, čím vedome obchádzajú novoprijatý zákon a upierajú spotrebiteľom právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní,“ upozornila Vargová Čakovská. Podľa nej by pomohlo, ak by bol v takýchto prípadoch postihnuteľný aj súkromný majetok ľudí stojacich za týmito firmami.

Účinnosť spotrebiteľskej ochrany na Slovensku podľa nej oslabuje aj fakt, že táto legislatíva je veľmi roztrieštená. „Mal to vyriešiť takzvaný Spotrebiteľský zákonník, práce na ňom však záhadne zastali,“ dodala.

Krok pred vyšetrovateľmi

Osobitným problémom je ekonomická trestná činnosť. Vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business Ján Marônek ťažkosti vidí v tom, že aparát štátu je vždy o niečo pozadu oproti páchateľom.

„Špekulanti páchajú trestnú činnosť skôr cez spoločnosti a v nich majú nasadené biele kone alebo nekompetentné osoby. Tieto spoločnosti sú vlastnené schránkovými firmami v zahraničí. Keď sa spoločnosti chcú zbaviť, urobia to cez fúziu alebo spoločnosť inak vymažú z Obchodného registra a dokážu tak celý proces zneprehľadniť,“ poznamenal právnik Marônek. Vyšetrovať takúto trestnú činnosť vyžaduje znalosť práva, účtovníctva aj cudzích jazykov.

„Štát by teda mal navrhnúť perfektné podmienky pre vlastných zamestnancov, a to sa netýka len mzdy, ale aj celkového zázemia,“ zhodnotil Marônek.

Rektorka Akadémie Policajného zboru a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská súhlasí s tým, že ekonomická kriminalita je sofistikovaná a páchatelia mávajú navrch. Zdôraznila však, že v poslednom čase aj štát v tejto oblasti zlepšil svoju pripravenosť odhaľovať ju.

„Veľa sa robí v tejto oblasti, aj v rámci policajného prezídia sa špecializujú ľudia na ekonomickú kriminalitu a zvýšená pozornosť sa venuje ekonomickej kriminalite aj na Akadémii Policajného zboru,“ poznamenala Kurilovská.

Už roky sa vedie debata, ale nekoná sa v oblasti trestnej zodpovednosti firiem. Slovensko na chýbajúci zákon upozorňuje aj medzinárodná organizácia OECD. „Stále neviem, čo tomu bráni, či politická vôľa, alebo podnikatelia,“ povedal v parlamente začiatkom júla generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Právnik Marônek však veľký význam v zavedení trestnej zodpovednosti firiem nevidí. Ako by mohol zákon napríklad eseročku postihnúť?

„Maximálne jej zoberú majetok alebo zakážu činnosť. Čo iné? Podnikateľ špekulant si založí novú eseročku na inú osobu a majetok viaže na iné firmy, ktoré nie sú v prevádzke v nejakom obchodnom vzťahu, alebo na iné osoby,“ priblížil právnik.

Zákony často až s odstupom času reagujú na technický vývoj. Vláda len nedávno prijala Koncepciu kybernetickej bezpečnosti štátu, kde okrem iného hovorí o chýbajúcom zákone. Ten by mal pripraviť rezort financií. Drony, teda bezpilotné lietadlá, zas môžu ohrozovať leteckú dopravu. Pravidlá lietania takýchto strojov neurčuje žiaden predpis.

Riešiť by sa mal aj problém laserových zábaviek, ktoré dokážu oslepiť pilotov lietadiel. Na Slovensku ročne zaznamenajú približne 30 takých prípadov. Napríklad Česko už pred piatimi rokmi zakázalo v ochrannom pásme okolo letísk používanie laserov.

Chýbajúce zákony a slabá vymožiteľnosť práva

  • ľudské práva: chýba úprava registrovaných resp. životných partnerstiev, účinná ochrana a pomoc týraným ženám, zákon o ochrane obetí trestných činov, právna úprava v oblasti boja proti šikanovaniu na pracovisku, pri náhrade nemajetkovej ujmy pri dokázanej diskriminácii treba dokazovať ujmu na dôstojnosti
  • pacienti: chýba schopnosť právneho poriadku chrániť slabšieho účastníka konania – pacienta, nedostatok objektívnosti a komplexnosti znaleckých posudkov v konaniach, absencia dostatočnej komunikácie medzi jednotlivými zariadeniami a schopnosť vyhodnotiť diagnózu, nedostatok okamžitej dostupnosti potrebných diagnostických výkonov
  • spotrebitelia: účinnosť ochrany znižuje roztrieštená legislatíva – chýba Spotrebiteľský zákonník, problémy pri posudzovaní reklamovaných chýb a opakovaných reklamáciách, chýba zákaz podomového predaja ako spôsob uzatvárania zmlúv s dodávateľmi energií, stále nedostatočná ochrana a postihy „šmejdov“
  • životné prostredie: nízka miera vymožiteľnosti zákona o ochrane prírody, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona o odpadoch, poplatok za skládkovanie je demotivujúci na triedenie a zhodnocovanie odpadu – chýba zálohovanie jednorazových nápojových obalov a povinné množstvá opätovne využiteľných obalov, legislatíva, ktorá by riešila pach najmä z priemyselných prevádzok, povinné zachytávanie a využívanie dažďovej vody
  • technický vývoj: chýba zákon o kybernetickej bezpečnosti, úprava prevádzky bezpilotných lietadiel či ochrane letísk pred lasermi
  • ekonomická trestná činnosť: chýbajú kapacity na jej odhaľovanie a posudzovanie, pri sofistikovanej činnosti vznikajú schránkové firmy v zahraničí, SR stále nemá zákon o trestnej zodpovednosti fi­riem

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #zákony #vymožiteľnosť práva
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy