Slovensko nebude žiadať o základne NATO

Členské štáty Severoatlantickej aliancie zo strednej a východnej Európy budú rokovať o zriadení stálych základní NATO. Žiadajú o ne najmä pobaltské krajiny a Poľsko.

19.08.2015 10:00
debata (460)

Na novembrovom stretnutí lídrov v Bukurešti, ktorú zvoláva rumunský prezident Klaus lohannis, sa zúčastní aj Slovensko. To však príde s iným návrhom. Rezort diplomacie tvrdí, že Slovensko pracuje len na vytvorení malých styčných tímov.

„Evidujeme a rešpektujeme, že niektoré krajiny NATO žiadajú základne na vlastnom území. Slovensko základne na vlastnom území nepožaduje. Pracujeme na vytvorení malých styčných tímov, ktorých hlavnou úlohou bude koordinovať národné obranné plány s aliančnými,“ uviedol riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga, ktorý potvrdil, že naši politici do Rumunsku pôjdu.

Podľa denníka Financial Times sa majú 3. a 4. novembra v Bukurešti stretnúť lídri Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Česka, Maďarska, Bulharska, Slovenska a Rumunska. Pre britské noviny to potvrdila poľská prezidentská kancelária.

Rusko minulý rok obsadilo Krym a vojensky podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Tieto kroky spôsobili najhoršiu krízu vzťahov medzi Moskvou a Západom od konca studenej vojny. Najmä pobaltské krajiny a Poľsko žiadajú, aby Severoatlantická aliancia vyslala na východ vojakov.

„Konsenzus v rámci aliancie musí vo väčšej miere odrážať poľský názor,“ citoval denník Times Krzysztofa Szczerského, ktorý má v kabinete poľského prezidenta Andrzeja Dudu na starosti zahraničnú politiku.

Viaceré štáty, na čele s Nemeckom, myšlienke stáleho rozmiestnenia aliančných vojakov na východe Európy nie sú naklonené. Podľa Berlína by tým mohlo dôjsť k porušeniu dohody medzi Ruskom a NATO z roku 1997. Slovenský premiér Robert Fico zase v súvislosti s možnou prítomnosťou jednotiek NATO na území krajiny pripomenul inváziu vojsk Varšavského paktu z roku 1968.

John R. Deni zo Strategického inštitútu Armádnej akadémie USA nepredpokladá, že NATO na východe Európy vytvorí veľké stále základne. „Permanentné rozmiestnenie pozemných síl z USA, Francúzska, Nemecka či Británie v Poľsku alebo v Pobaltí by bolo z politického hľadiska z viacerých dôvodov rozumné. Je však veľmi nepravdepodobné. Dôvodom sú domáce politické tlaky a to, že členovia NATO sa na zmluvu s Ruskom z roku 1997 dívajú rôzne,“ uviedol Deni.

Aliancia a spojenci už pristúpili k vojenským cvičeniam, ktoré sa konajú takmer neustále. V Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku vznikajú malé veliteľské centrá aliancie. Majú slúžiť v prípade potreby nasadenia síl bleskovej reakcie, ktorých vytvorenie schválilo NATO vlani na summite vo Walese. Takéto centrá majú byť neskôr aj na Slovensku, v Maďarsku a Grécku.

Na summite vo Walese prezident Andrej Kiska ponúkol aliancii vybudovanie logistickej základne v Poprade. V meste sa strhla s týmto návrhom vlna nesúhlasu. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák vtedy vysvetľoval, že nepôjde o základňu, ale o využitie prázdnych skladov na logistiku. Na ponuku napokon aliancia nereagovala.

© Autorské práva vyhradené

460 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Rusko #NATO #základňa NATO