„Polícia bez toho, aby mala zákonom na to ustanovený postup, bežne umiestňuje fyzické osoby do priestorov, ktoré si neoficiálne zriadila vo svojich policajných útvaroch,“ predstavila Dubovcová výsledky prieskumu, ktorý vlani v septembri a októbri urobilo osem právnikov z jej kancelárie.
Právnici navštívili 19 útvarov Policajného zboru v rámci celého Slovenska, kde zisťovali, za akých podmienok sú ľudia obmedzovaní na slobode. Ide o osoby podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z vykonania priestupku. Počas prieskumu objavili, že ich polícia zadržiava aj v nezákonných miestnostiach. Podľa Dubovcovej ide o dehonestujúce uzatvorené priestory, v ktorých držia ľudí bez toho, aby o tom vykonali potrebnú dokumentáciu. „Niektoré osoby môžu takto držať aj spútané, a to po dobu, ktorú si polícia sama určuje na základe svojich prevádzkových potrieb,“ dodala ombudsmanka. Katarína Čulíková, gestorka prieskumu, uviedla, že na tieto účely sú často využívané chodby či oddelené časti miestností, ktoré sú zamrežované. „Často sa tam nachádzajú rôzne držadlá a oká, ku ktorým je osoba ešte pripútaná,“ opísala.
Obmudsmanka na tento problém upozornila policajného prezidenta i rezort vnútra, ktorých vyzvala, aby tieto priestory okamžite zrušili. Polícia ani ministerstvo tak neurobili.
Foto: Kancelária verejnej ochrankyne práv
Muži zákona podľa Dubovcovej pritom nemajú oporu v legislatíve. Príslušné zákony – o Policajnom zbore, o správnom konaní či Trestný poriadok poznajú len cely policajného zaistenia, ktoré však musia spĺňať podmienky stanovené rezortom vnútra. Vybavené by mali byť umývadlom, toaletou a s podmienkami na oddych. Zákon o „vyhradených priestoroch“, ako tieto miesta polícia označuje, nepozná.
Tibor Gašpar tvrdí, že v rámci Policajného zboru prijal nariadenie, podľa ktorého je možné osoby umiestniť v týchto priestoroch a musí sa o tom vykonať záznam. „Zaviedli sme, aby sa o tom robila administratíva, na aký čas, za akých podmienok je tam tá osoba umiestnená,“ vysvetľuje prezident. Dodal, že ľudí tam držia len dočasne. „Tie priestory neslúžia na to, aby tu strávili 24 hodín, ale na to, aby na nevyhnutnú dobu, boli s nimi vykonané potrebné úkony,“ doplnil. Ide podľa neho len o čas, pokiaľ policajti vybavia potrebnú administratívu.
„Tu nehovoríme o osobách, ktoré neporušujú zákon. Predvádzajú sa na policajný útvar z dôvodu, že sú podozrivé z priestupku alebo trestného činu,“ pripomína Gašpar. Sú to ľudia často pod vplyvom alkoholu či drog, ktorí sa správajú agresívne. „Policajt musí zabezpečiť, aby s nimi bolo naložené z pohľadu bezpečnosti a zákonnosti,“ argumentuje policajný prezident.
Jaroslav Ivor, dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, tvrdí, že ak sa zadržaná osoba cíti dotknutá, má možnosť obrátiť sa na Inšpekciu Policajného zboru. „Napriek tomu, že tá osoba by bola sama v tom priestore, nie je problém presne popísať to, čo tam bolo, akú dobu tam bola a prečo. Nie je problém to overiť,“ prezradil.
To, ako sa naša polícia správa k ľuďom, ktorých zadrží alebo zaistí, kontroluje Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). V policajných útvaroch na Slovensku bol päťkrát, naposledy v roku 2013. Výbor si všimol vyhradené priestory na oddeleniach. Vyčítal im, že sú príliš malé, bez okien a že sa využívajú aj v noci. „CPT nám nepovedalo, že ich máme zrušiť, ich výhrady spočívali v tom, aby boli režimovo lepšie vybavené,“ pripomenul Gašpar.