Ak by zdravotníci kurz odmietli, nemohli by vykonávať svoje povolanie. Po tlaku stavovských organizácií rezort návrh stiahol. Od zámeru však neustúpil. Tvrdí, že chce o ňom diskutovať.
Korupčné škandály a kauzy ministerstvo plánovalo stopnúť vzdelávaním zdravotníkov v tejto problematike. Do novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zaradilo paragraf, z ktorého vyplývala povinnosť absolvovať protikorupčné školenie.
Riešeniu tejto otázky musí predchádzať širšia diskusia, ktorá v tomto prípade chýbala.Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva
Zúčastniť sa na ňom mali nielen lekári či sestry, ale aj asistenti, laboranti či fyzioterapeuti. Vzdelávať ich mali pedagógovia zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozila pokuta sto eur, prípadne vylúčenie z práce.
Lekári, sestry a ďalší medicínski pracovníci sa proti návrhu vzbúrili, považovali ho za absurdný. Vyčítali mu viacero nedostatkov. Najmä to, že neprešiel odbornou diskusiou a nemá nič spoločné s medicínskym vzdelávaním. Podľa nich tiež neriešil korupciu v zdravotníctve. Minister zdravotníctva Viliam Čislák preto ustúpil, ale iba dočasne.
„Nateraz ustanovenie upravujúce povinnosť absolvovať takéto vzdelávanie vypúšťame z návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,“ reagoval jeho hovorca Peter Bubla. Dodal však, že rezort je presvedčený o dôležitosti a opodstatnenosti opatrenia, ktorým je protikorupčné vzdelávanie.
Reagoval ním na nedávne medializované prípady korupcie, ako aj rozpory vo vnímaní pojmu dar – úplatok. „Treba však zároveň priznať fakt, že riešeniu tejto otázky musí predchádzať širšia diskusia, ktorá v tomto prípade chýbala,“ podotkol Bubla.
Keď ministerstvo v júli dávalo novelu do pripomienkového konania, o tomto kurze v nej nebola ani zmienka. Doplnilo ho tam dodatočne, čo vyvolalo nevôľu medzi zdravotníkmi. „Keďže ustanovenie o povinnom protikorupčnom vzdelávaní nebolo predložené v rámci medzirezortného pripomienkového konania a nebolo predmetom žiadnej odbornej verejnej diskusie, žiadame, aby bolo z návrhu zákona vypustené,“ apeloval prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.
Podobne reagoval aj Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov, a Iveta Lazorová z komory sestier a pôrodných asistentiek, ako aj Janka Strapková zo Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov.
Povinnosť takéhoto vzdelávania ako podmienka výkonu povolania bola podľa Pásztora prehnaná, keďže nejde o odborné medicínske vzdelávanie. „Celý návrh vychádza z premisy zlého úmyslu, ako keby každý zdravotnícky pracovník bol skorumpovaný, čo tak vôbec nie je,“ dodal. V zdravotníctve podľa neho treba vyriešiť otázku zlepšenia všeobecnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, potom tu nebude snaha korumpovať ani snaha prijímať dary.
Komora sestier a pôrodných asistentiek to vníma ako ďalšiu povinnosť pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí ani nemajú možnosť byť korumpovaní. „Ide o tisíce ľudí, sestry, medicínsko-technickych pracovníkov, laborantov, fyzioterapeutov, ktorí ani nemajú priestor na korupčné správanie,“ pripomenula Lazorová.
„Je smutné, keď po kauzách, v ktorých mali prsty hlavne riaditelia nemocníc a zamestnanci ministerstva zdravotníctva, prichádza tragikomický návrh, ktorý má postihnúť lekárov a sestry,“ argumentoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský s tým, že ešte začiatkom roka 2012 predložili ministerstvu svoj plán protikorupčných opatrení, ktorý hovoril aj o verejných zoznamoch čakacích dôb na zdravotné výkony, o vyššej trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov či o povinnosti poisťovní oznamovať pacientovi sumu, ktorú na neho vynaložili. Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay hodnotí krok ministerstva ako snahu vyvolať zdanie, že bojuje proti korupcii, pričom to tak nie je.
„Rozhodne nerobia systémové ani účinné opatrenia proti korupcii, ide len o také náhradné riešenia, ktoré vôbec neriešia podstatu,“ myslí si Szalay. Podľa neho stiahnutie tohto návrhu bolo dobrým riešením.
Za posledný rok otriaslo zdravotníctvom viacero škandálov. Tender na predražený CT prístroj v piešťanskej nemocnici, bielenie zdravotnej karty v Nitre či kauza stravovania v nemocniciach v Trenčíne, Banskej Bystrici, Trnave a Poprade, keď riaditelia mali uzatvoriť zmluvy na dodávku jedla v rozpore so zákonom.
Za branie úplatku boli odsúdení tento rok aj dvaja poprední slovenskí lekári. Išlo o kardiochirurga Viliama Fischera a detského urológa Vladimíra Poláka. Obidvaja sa k braniu úplatkov priznali, uzatvorili s prokurátorom dohodu o vine a treste, Špecializovaný trestný súd im ju schválil. Fischer dostal dvojročnú podmienku a finančný trest 15-tisíc eur, Polák skončil s rovnakou podmienkou, dostal však nižšiu pokutu, 5-tisíc eur.
Lekári majú povinné odborné vzdelávanie uložené zákonom. Za určitý čas musia získavať kredity, inak im hrozí pokuta do 600 eur aj odobratie licencie. Kredity môžu získavať účasťou na rôznych kongresoch, prednáškach či publikovaním v odborných časopisoch aj výskumnou činnosťou.