Pri letiskovej budove horeli na chodníku kahance, pri nich boli fotografie mužov, čo prišli pred týždňom o život. Najmladší mal 36 rokov, najstarší 45. Nielen príjazdová cesta k letisku, ale aj uličky v Slavnici boli lemované odstavenými autami s evidenčnými číslami rôznych okresov. Obete leteckého nešťastia boli z Bratislavy, Nitry, Hlohovca, Martina, Ružomberka. V letiskovom hangári boli vystavené rakvy s obeťami. K nim smútoční hostia kládli kytice a vence. Prichádzali rodinní príslušníci, priatelia, kolegovia, priaznivci športového lietania a parašutizmu. Ľudia sa objímali, plakali, navzájom si pomáhali prekonať bolestivé chvíle. Aj tým najtvrdším chlapom sa triasol hlas, keď prehovorili.
Parašutisti minulý štvrtok išli nacvičovať hromadný zoskok 33 ľudí, ktorým chceli prekonávať doteraz platný slovenský rekord. Patrik Minár, organizátor tohto hromadného zoskoku, vraví, že v každom lietadle boli ľudia, ktorí mali za sebou veľa zoskokov a mali natrénované aj skupinové zoskoky.
„Preto aj výskoky z lietadiel dopadli tak, ako dopadli, že väčšina z nich sa dostala von, lebo to už mali natrénované. Ak budú mať ostatní záujem, tak skúsime na ich počesť skočiť rekord na budúci rok, presne na ten istý dátum. Myslím si, že urobíme najskôr zoskok 33 parašutistov, ako to malo byť teraz, a potom možno aj s väčším počtom,“ dodal Patrik Minár.
O mužoch, čo prišli o život, hovorí ako o dobrých kamarátoch a ľuďoch, čo nepokazili žiadnu zábavu, s ktorými bolo vždy dobre. Sám letel v stroji, ktorému sa po zrážke odtrhol chvost. To už nebolo možné pilotovať, ale je presvedčený, že v druhom lietadle piloti pomohli odkloniť pád stroja, aby nepadol do dediny, ale do lesného porastu.
Pri stúpaní sa pokojný let po kontakte oboch lietadiel mení na zúfalý boj o záchranu parašutistov.František Štefánik, čestný člen Aeroklubu Dubnica nad Váhom
„Za to im veľmi ďakujeme, pre nás zostávajú hrdinami,“ vraví Patrik Minár. S obeťami sa prišiel rozlúčiť aj Ján Mikuš, šéf Slovenského národného aeroklubu. Hovoril o obrovskom smútku a žiali, s ktorým zhromaždenie odprevádza na posledný let a posledný zoskok obetavých ľudí a vynikajúcich priateľov.
Letisko v Slavnici patrí Aeroklubu Dubnica nad Váhom. Jeho čestný člen František Štefánik pripomenul, že takáto tragédia v športovom lietaní alebo parašutizme, ktorá by si naraz vyžiadala sedem obetí, sa na Slovensku ešte nikdy nestala. Opísal chvíle, keď prišlo k osudnému dotyku dvoch lietadiel, čím sa spustil nezvratný, len pár sekúnd trvajúci návrat na zem.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Pri stúpaní sa pokojný let po kontakte oboch lietadiel mení na zúfalý boj o záchranu parašutistov. Z oboch lietadiel vyskakuje 32 parašutistov. Z jedného sa to podarí všetkým sedemnástim, z druhého len pätnástim. Dvaja zomierajú spolu s pilotmi v lietadle. Tretí, ktorý z lietadla vyskočil, zomiera pri náraze na zem pre oneskorené otvorenie padáka,“ hovorí František Štefánik.
Podľa jeho slov čaká vyšetrovaciu komisiu neľahká úloha, napriek tomu, že bude mať k dispozícii výpovede 31 zachránených, priamych účastníkov tejto katastrofy. Iba piloti by mohli objasniť, prečo a ako došlo ku kontaktu lietadiel, ale tí už nikdy neprehovoria.
Vyšetrovateľ leteckých nehôd Juraj Gyenes vraví, že zatiaľ sa nedá povedať nič viac, len to, že lietadlá sa zrazili vo výške asi 1 500 metrov. Prečo sa zrazili, to ešte nie je jasné. Prvé výsledky by však leteckí vyšetrovatelia mali mať k dispozícii najneskôr o mesiac. Zatiaľ zbierajú a vyhodnocujú všetky dôkazové materiály, no momentálne nemajú žiadny podnet, ktorý by svedčil o zlyhaní techniky.