Ministerstvo zdravotníctva tak musí prepracovať pôvodný návrh zákona, o ktorom minulú stredu mala rokovať vláda, ale napokon sa tak nestalo. Ten totiž určoval mzdy iba v štátnych zariadeniach. Zdravotnícky rezort bude musieť vyriešiť viacero otázok. Kde zohnať viac peňazí a ako zabezpečiť, aby legislatíva, ktorá bude prikazovať určité pravidlá súkromníkom, nebola protiústavná.
Stavovské a profesijné organizácie v zdravotníctve už dlhšie žiadajú spoločný zákon pre všetkých zdravotníkov. Ten by mal garantovať mzdové minimum a pravidelné zvyšovanie aj podľa počtu odpracovaných rokov. Ministerstvo zdravotníctva po niekoľkomesačných rokovaniach však pripravilo zákon, ktorý sa týkal len zamestnancov 18 štátnych nemocníc. To na druhej strane vyvolalo nevôľu. Preto sa zdravotníci obrátili na premiéra. Jeho minulotýždňový sľub vnímajú ako krok k dohode.
„Je však potrebné konštatovať, že v prípade takéhoto návrhu by aj tak jedna tretina zdravotníkov v ambulanciách a zariadeniach sociálnych služieb – z takmer 60-tisíc zdravotníckych pracovníkov – nemala garantovanú mzdu,“ konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Po tom, čo vláda návrh zákona minulý týždeň stiahla, Úrad vlády reagoval, že ďalšie kroky urobí minister Čislák. „V uvedenej veci platí stanovisko ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, že rokovania so zástupcami zdravotníkov aj s ministerstvom financií budú pokračovať ďalej. Prípadná úprava návrhu zákona bude závisieť od výsledkov týchto rokovaní,“ odpovedal hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla na otázku, čo sa bude teraz diať. Dodal, že v tejto chvíli je predčasné konkretizovať detaily.
Bubla tiež nespresnil, koľko peňazí bude treba nájsť na pokrytie a zvyšovanie platov aj v 60 menších nemocniciach. Garanciu minimálnych miezd v 18 štátnych nemocniciach mal rezort vyčíslenú na 20 miliónov eur.
Štát sa už raz pokúšal stanoviť mzdy pre zdravotné sestry aj v zariadeniach, na ktoré nemá dosah a ktoré vlastnia alebo prevádzkujú firmy, prípadne neziskovky. Išlo o tzv. sesterský zákon, ktorý v júni 2013 označil Ústavný súd ako protiústavný. Jedným z hlavných dôvodov tohto rozhodnutia bolo to, že by vyššie platy sestier ohrozili majetok prevádzkovateľov súkromných a neštátnych ambulancií.
Novej legislatíve pre všetky nemocnice, ktorú má teraz pripraviť Čislák, hrozí podobný osud. „Pokiaľ nikto nenapadne protiústavnosť zákona na Ústavnom súde, tak súd o tom rozhodovať nebude. Ak sa vrátime k terajšej situácii, tak sa scenár môže zopakovať. Ak niekto napadne zákon na Ústavnom súde, ten by sa nemal odchýliť od svojho prvotného názoru, ktorý bol prezentovaný v náleze týkajúcom sa sestier,“ pripomenul advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS.
Najväčší problém v protiústavnosti sesterského zákona vidí advokát v tom, že na jednej strane štát zaviazal súkromných poskytovateľov k nejakým platbám, čo je povinnosť, ktorá znižuje ich majetok, na druhej strane neprijal žiadne opatrenia, ako im stratu vyrovnať. To by sa podľa neho dalo vyriešiť tým, že by do systému išlo viac peňazí, ktoré by stratu prevádzkovateľov vykrývali.
„To, že sa nalejú peniaze napríklad do zdravotných poisťovní, ešte neznamená, že aj skončia v zariadeniach, ktoré ich využijú na vykrytie strát. Malo by to byť tiež právne upravené,“ podotkol advokát.