Veľké zmeny pre žiakov

Prváčikov čaká prvouka, ktorú predtým školáci nemali, a keď postúpia na druhý stupeň, budú mať aj viac hodín prírodovedných predmetov, ale tiež predmet technika, spojený s ekonomikou domácnosti. Viac prírodovedných predmetov a techniku budú mať aj terajší piataci. Pre nich zároveň bude druhý cudzí jazyk nepovinný.

Niektorým školám nový systém vyhovuje. Nový program by mal byť výhodou aj pre deti, ktoré prestupujú zo školy na školu. „To, že predmety a ich hodinové dotácie sú určené podľa ročníkov, uľahčuje prechod žiakov z jednej školy na druhú. Je to návrat k niečomu, čo tu už bolo,“ hovorí riaditeľ Základnej školy na Fatranskej ulici v Nitre Pavol Halák. Pripomína však, že aj keď sa ministerstvo snažilo systém zlepšiť a doladiť, pre školy každá zmena znamená na začiatku administratív­nu záťaž.

Časť škôl spokojná nie je. Menej voliteľných hodín pre ne znamená väčšie obmedzenie v tom, čo môžu a nemôžu. „Tvorivosť a špecifikácia škôl sa podľa mňa dosť obmedzí a smeruje to k zjednoteniu vyučovacích predmetov a škôl. Vo všetkých sa bude učiť v podstate to isté, čo možno nie je na škodu. Mnohé školy chceli učiť ale inak, chceli mať možno viac angličtiny a nechceli techniku, to teraz už nebude možné,“ upozorňuje riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková.

Potvrdzuje to aj riaditeľ Základnej školy na Drieňovej ulici v Bratislave Gabriel Kalna. Tým, že má škola menej hodín, ktoré môže využiť podľa vlastného uváženia, zrušili pre piatakov nemčinu ako druhý cudzí jazyk. Zostávajúce voľné hodiny u prvákov a piatakov dávajú na posilnenie angličtiny. „Všetko, čo nám zostalo, dáme na jazyky, to je dnes asi najdôležitejšie,“ hovorí Kalna.

Ešte väčšiu komplikáciu cítia školy, ktoré sa systematicky zameriavali napríklad na šport. „My sme v rámci voliteľných hodín mali vlastné predmety, pripravovali sme si vlastné osnovy. A teraz na to, čo sme si pripravovali, nám budú chýbať hodiny. Nakoniec to budú musieť asi zaplatiť rodičia, ak budú chcieť pre deti hodiny navyše,“ hovorí Dušan Noga, riaditeľ športovej Základnej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave. Ďalší problém bude mať škola s predmetom technika.

Podobne ako v mnohých iných školách aj tu niekdajšie dielne zrušili. „Technizácia škôl je pekná, ale zas si to bude vyžadovať ďalšie náklady. My sme z dielní urobili odborné učebne s počítačmi, teraz ich bude treba nanovo vybudovať,“ podotýka Noga zo športovej základnej školy.

Vybavenie na techniku si väčšina škôl bude musieť postupne zabezpečiť. „Budeme to musieť riešiť priebežne, ešte však neviem ako, pretože na dielne na našej škole nemáme priestory. Nemáme ani dostatok financií, aby sme to stihli v jednom školskom roku,“ uviedla riaditeľka Základnej školy Cabajská v Nitre Dana Rapavá.

Riaditeľ bratislavskej Základnej školy na Drieňovej ulici Kalna pripomína, že školy pri tomto predmete mali problém nájsť aj kvalifikovaných učiteľov. „Nájsť dnes učiteľa s takou aprobáciou je naozaj ťažké. My sme našli pani učiteľku, ktorá má vyštudovanú automatizáciu,“ hovorí Kalna. Ani táto škola však nemá dielňu, len priestor na pestovateľské práce a učebňu varenia, technické veci sa tak budú žiaci učiť zatiaľ provizórne, zrejme cez dataprojektor.

Naopak, problém podľa učiteľov nebude so zavedením staronového predmetu prvouka, ktorú väčšina považuje za prírodovedu. Na prvouke by sa deti mali učiť nielen o rastlinkách, zvieratách či o obci alebo meste, kde bývajú, ale tiež rozoznávať čas, mesiace, dni v týždni.

„Návrat prvouky sme sami žiadali,“ povedala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková. Učitelia sa podľa nej už dlhšie sťažovali, že z terajšej prírodovedy pre najmenších žiakov vypadli niektoré dôležité oblasti, ako je práve učenie sa tomu, čo je rok, deň alebo týždeň.

„Mnohé učiteľky si aj preto k predmetu prírodoveda pridávali ďalšie témy,“ dodala Petáková. Používali pritom aj niekdajšie učebnice prvouky, ktoré v mnohých školách ešte zostali. Rezort školstva teraz avizuje, že učebnice prvouky by v školách už mali byť. Združenie najmä viac hodín prírodovedných predmetov celkovo víta. Prax totiž ukazuje, že žiakom chýbajú vedomosti práve v tejto oblasti.

Zavádzanie noviniek sa týmto školským rokom nekončí. Školy okrem dovybavenia dielní musia už teraz premýšľať o tom, ako vyriešia zrušenie povinného druhého cudzieho jazyka. Ten bude pre žiakov nepovinný, školy im ho však budú musieť v 7. ročníku ponúknuť. Aký predmet im dajú namiesto cudzieho jazyka v prípade, že si ho nevyberú, mnohé školy budú ešte zvažovať.

„Nepredpokladám, že by u nás druhý cudzí jazyk nechceli. Ale ak by sa takí našli, tak im vymyslíme cvičenia z matematiky alebo zo slovenčiny, prípadne z angličtiny. Aby si nemysleli, že keď nebudú mať druhý cudzí jazyk, tak budú mať voľnú hodinu,“ hovorí riaditeľ Kalna z bratislavskej školy na Drieňovej ulici.