Minister takisto pripustil, že cez krajiny, ktoré majú chrániť vonkajšiu hranicu Schengenu, sa do EÚ dostávajú migranti bez toho, aby ich niekto identifikoval a posúdil. „Máme Schengen, aj keď nefunguje, a máme niečo ako anarchiu. Jeden zo základných pilierov Únie sa otriasa v základoch,“ vyhlásil.
„De facto sa nám rozpadol Schengen. Cez krajiny, ktoré majú zodpovednosť za ochranu schengenskej hranice, prechádzajú migranti absolútne voľne. Za normálnych okolností je ťažké dostať schengenské vízum, a teraz si tu chodia desiatky tisíc ľudí bez toho, aby ich ktokoľvek kontroloval. Tak máme Schengen, alebo ho nemáme?“ konštatoval Lajčák po rokovaní vlády.
Kabinet preto navrhuje nielen dôslednú ochranu schengenských hraníc, ale tiež riešenie príčin migrácie a prevádzačských gangov. „Odmietam vidieť Slovensko ako nesolidárnu krajinu,“ podčiarkol.
Podľa Lajčáka by jedna z možností, ako bojovať proti nelegálnej migrácii, mohla byť aj systematickejšia spolupráca informačných služieb. Vďaka tomu by bolo možné ľahšie bojovať proti sieťam pašerákov, ktorí zarábajú na nešťastí druhých. Ako dodal, problémom je, že neexistuje spoločný postoj Európskej únie, ale každá krajina problém rieši samostatne. „Európska únia je reaktívna namiesto toho, aby bola proaktívna. Od júnovej Rady sa prakticky o tejto téme nediskutovalo. A čím menej diskutujeme a čím menej sme racionálni, tým vyššie sú emócie,“ povedal Lajčák.
Presnú sumu nevedel povedať ani minister financií Peter Kažimír. „Konkrétnu sumu budeme špecifikovať po rokovaniach v Bruseli,“ povedal. Peniaze by našiel, keďže Slovensko zlepšilo výber daní. Podľa jeho informácií by mali ísť na lepšiu ochranu vonkajších hraníc.
Čelíme tlaku na povinné kvóty, tvrdí vláda
V rámci Európskej únie nám neostáva veľa spojencov a reálne hrozí, že tlaku zo strany členských štátov, do ktorých migranti smerujú, budeme v poslednej fáze čeliť osamotení. Uvádza sa to v predkladacej správe k návrhu ďalšieho postupu na riešenie migračnej krízy.
Podľa tohto návrhu Slovensko žiada otvorenú a komplexnú diskusiu, budeme sa zasadzovať za „robustnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ nacielenú na prevenciu ozbrojených konfliktov“, posilňovanie štátnych inštitúcií a bezpečnostného sektora v partnerských a z pohľadu migrácie rizikových krajinách. Podľa dokumentu budeme aj naďalej podporovať „diplomatické hľadanie trvalo udržateľných riešení“ v krajinách ako Sýria či Líbya.
Riešenie krízy chceme tiež presadzovať prostredníctvom zriadenia bezpečných zón pre utečencov v krajinách pôvodu a chceme posilňovať udržateľnú európsku politiku návratov. Rovnako chce Slovensko apelovať na okamžité posilnenie ochrany hraníc. „Za týmto účelom je SR pripravená poskytnúť ďalšiu expertnú, materiálnu a finančnú pomoc prostredníctvom agentúry FRONTEX,“ píše sa v dokumente.
Slovensko žiada väčší boj proti pašerákom a je pripravené zintenzívniť policajnú aj spravodajskú spoluprácu. Naďalej odmietame povinné kvóty, keďže by mohli „pôsobiť ako ďalší faktor na zvyšovanie atraktivity EÚ pre zväčšujúce sa migračné vlny“.
S cieľom obmedziť ekonomicky motivovanú migráciu bude SR pripravená podporiť reformu azylových systémov v niektorých členských štátoch, ktorých atraktívnosť motivuje časť migrantov.
Tento návrh má ambíciu byť komplexným postojom Slovenska vo vzťahu k migrácii. Prakticky bude prezentovaný na piatkovom summite premiérov V4 v Prahe. Ako informuje český úrad vlády na svojej internetovej stránke, v pondelok 7. septembra bude v Bratislave na túto tému diskutovať premiér Robert Fico spolu s českým partnerom Bohuslavom Sobotkom a kancelárom Rakúskej republiky Wernerom Faymannom. 11. septembra sa v Prahe stretnú aj ministri zahraničných vecí V4 plus Luxembursko, ktoré predsedá Rade EÚ. Ministri vnútra EÚ sa zídu 14. septembra.